života, dospievania aj hriechu.
Ten čo nespravil žiadnu koninu
toho vyrazili a to na rovinu.
A tí čo vystrájali, zajaci,
pre učiteľov a riaditeľa zajatci.
Boli machri celej školy
a nič nebolo im po vôli.
Našli sa medzi nimi aj dutý,
ako plechový súdok kutý.
No boli sme aj šikovný
len veľmi málo pokojný
túžili sme po živote bohémskom
nerobiť, vystrájať a byť s plným gágorom.
Ibaže sny sa veľmi rýchlo rozplývajú
to máte ako s teplými plynmi tiež sa rozpínajú.
Po pár rokoch zistili sme,
že sranda nieje všetko
netreba len sedieť a robiť zle
lebo po riťou bude nám riedko.
Zrazu aj slová učiteľov boli pravda
tĺkli nám veru dobre do hlavy
nebude stále len stredná a sranda
a veru oni veľkú pravdu mali.
Keď sa ku koncu blížilo
začalo nám riťky stískať
pred očami sa nám krížilo,
a pod zadkom nás začalo tískať.
Z ničoho nič bol tu maturák
každý z nás hovno vedel
razom z každého bol čurák
a len potichu si sedel.
Ako teľce hľadeli sme
čo vraj vedieť máme
všetkým bolo priam až zle
z toho čo v hlave nemáme.
Po pol roku pribudlo strachu
ej bisťu január málo času
sme ako mátohy do hrachu
čo čakajú na božiu spásu.
Pomaly blížilo sa to ku nám
cítili sme sa ako pred búrkou
dohralo sa gitarovým strunám
na svet hľadeli sme rúrkou.
Z gatí každému riadne išlo,
ako z drustevného hnojiska
zrazu sa nám učiť prišlo
doma sedeli sme ako malie detiská.
Po našej prvej písomnej skúške
nebolo nám všetko jedno
niektorý smútili pri fľaške
iným zase pod riťkou zredlo.
No boha čo nás ešte čaká
ľahšie vraj za nami
a to horšie nás len neláka
lebo sme boli veľký páni.
Denno denne papier v ruke,
taška plná kníh a zošitov
očiská vypúlené ako puke
a hlavou aj dva rázy zošitov.
Keď už nastal akademický
buď sa riadne pilo
alebo sa fantasticky
doma v sede hnilo.
A hľa prišiel náš deň,
všetci nervózny ako prasce
daktorým sa sníval aj zlý sen
za dverami čakajú nás pasce.
Ten kto vyšiel z dverí
veru úsmevom neprekvital
aj keď na začiatku bol smelý
teraz by nikomu po hube nedal.
Strach a hrôza to bola,
keď nás všetkých zavolali
cítili sme, že sa na nás lepí smola
ani dezodoranty nám nepomáhali.
5 minút tejto hrôzy
trvalo aj pol hodiny
pot nás dojil ako bača kozy
všetkým cnelo sa rodiny.
Po vyhlásení výsledkov
div sme zárubňu nevyvalili
vyrazili sme bez následkov
a všetci sa pod matku zem spili.
Tí čo žiaľ pre múdrosť neuspeli
bratsky stretli sa v septembri
druhý raz to už tak nedosrali
spokojne pili si v októbri.
Nuž a tak sa zo svíň
stali slušný ľudia,
či už montéri skríň
ale nezamestnaný ľudia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
majusqa93
2. 12.decembra 2010 11:19
wau to je dobre...no tak ako vidim mala by som sa začať učiť fakt dobreee....klobúúk dole
Napíš svoj komentár