a je len neviem,
či to za oknom
klopú kvapky
alebo mi líca
zmáčajú slzy
rannej rosy.
Svieti,
a ja žmúrim
na tie steny,
ktoré murovali
chyby, na moje
nezdolané hory
nekonečných morí
Fúka,
a ja myslím
na spomienky,
či sú v srdci
alebo už vypadali,
ako vlasy z mojej
ťažkej hlavy
Sneží.
a už ticho
vládne chvíli,
ktorej život
padá v perinách,
uspávajúc nás
v spánku pokoja,
do perín života...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár