Keď posledné lístie opadne,
opýtam sa ťa život:
Prečo tak plynieš?
Zdá sa mi, že len včera
našiel som ťa na zemi.
Váľal si sa, ako moje ponožky.
Ja obul ťa a šiel v ústrety.
Pomaly menil si sa, tratil nite,
zodral päty, prstom dal oči.
Blúdil si so mnou svetom,
kráčal tam, kde čas nelieči.
Prečo tak pretekáš mi,
s časom o preteky?
Zastav sa na chvíľu,
prosím,
nech mám možnosť
prezuť ťa naveky.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár