Stojí pred veľkými zrkadlami na stene telocvične a čaká... Čaká na niečo, čo je neopakovateľné, a aj tak sa to opakuje každý večer. Srdce jej búcha, v hlave počuje jediný možný rytmus...

Go-gom, go-gom, go-gom, go-gom....

Tak ako vždy, keď zavrie oči a započúva sa do prvých tónov piesne, aby mohla zachytiť jej náladu na dnešný večer...
A potom sa už nemusí sústrediť, stačí počúvať telom toho, kto ju vedie po parketách telocvične... A on ju vedie spoľahlivo, nenechá ju, aby sa stratila, a ona vie, že mu môže veriť...
Ale aj napriek tomu sa bojí... Že zabudne tancovať, že spolu s tancom zabudne ľúbiť, že zabudne žiť...
"Nie, nesmiem zabudnúť..." opakuje si každý deň, ale strach ju neopúšťa.... Strach zo strachu...

Tanec je...
Hudba.
Vôňa.
Telo.
Cit.
Láska.
Radosť.
Bolesť.
Strach.
Spomienka.
Prítomnosť.
Budúcnosť.

Tanec je Múza...

Tanec je život...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár