Jednoducho mi to nehovor, nepíš, nešepkaj. Prosto nie. Bolí ma, keď mi to povieš. Nechápem to, nerozumiem tomu, neviem prečo to tak je. Nechápem, prečo ma máš rád, a prečo ja teba tiež a prečo ma tak bolí, keď mi to hovoríš.
Možno je to preto, že ja ti to povedať neviem. Navyše je na to ešte priskoro. Podľa mňa. Áno, dostala som od teba ruže a už mesiac viem, že ma máš rád. Ale nepriznala som si to, až teraz, keď si sa spýtal a ja som ti nevedela odpovedať. Tak som utiekla k jednoduchému gestu a chytila ťa za ruku. Aby sa stratilo to pnutie a pichanie kdesi vnútri.
Prepáč, asi ti budem klamať. Tak ako tomu pred tebou a tomu po tebe. Bol jediný, komu som neklamala, ale ten zasa nechcel klamať mne, tak mi povedal pravdu a bolelo to. Preto teraz klamem. Lebo už neviem neklamať. Alebo možno viem, ale ty nie si ten pravý.
Ale to predsa nevadí, mám ešte len pätnásť a ty odo mňa nemôžeš chcieť, aby som s tebou zostala naveky. Takže keď si teraz budem užívať najbližších niekoľko mesiacov s tebou a potom budem možno trpieť v tanečných, bude to úplne v poriadku.

A aké je ponaučenie? Nikdy nerobte nič, čo by sa dalo vyložiť ako "áno" chlapcovi, s ktorím z nejakého dôvodu budete musieť stráviť ešte minimálne rok vo vzájomnej spolupráci.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár