Kedže nikoho okrem Peťi nepoznám sadnem si k nej.
"Ahoj" poviem nahlasnejšie ako sa len dá.
"Čauko" povie najtichšie ako sa len dá. Ledva som to počula.
"Aký si mala víkend?" a milo sa usmejem.
"Dobrý" odpovie stroho.
Ďalej sa už nič nepýtam. Hodina začne presne. Táto učitelka hovoríme jej raketa inak sa volá Kalovičová nám hned zadá cvičenie. Neviem s ním pohnúť. Nenápadne nakuknem Peťi do zošitu a prekvapivo vidím že ho má správne.
"Peťa? Možem to odpísať?"
"No..."
Ked to konečne odpíšem stojí za nami už raketa a nakúka mi do zošita.
"Rusnáková! K tabuli!"
Postavím sa a cítim na sebe pohlady spolužiakov.
"Od vašej matikárky som počula že si velmi slabá žiačka. Avšak príklad máš dobre. Preskúšam ta ak nenamietaš."
Samozrejme že nenamietam je to predsa učitelka!
Zadá mi niaky príklad,ktorého čísla ma tak zmätú že až. Neviem s tým pohnúť. Pozriem smerom k Peťi či mi pomože. S pod lavice vytihne niaky papier a rýchlo naňho niečo načmára. Zdvihne ho a je tam...výsledok! V duchu jasám. Snažím sa ho nenápadne opísať.
"Výborne...asi pani učitelke dohovorím" usmejem sa.
Možno nakoniec nebudem mať tú 5. Dúfam.
"Ďakujem"
Peťa len kývne hlavou.
Po škole naňu počkám. Myslím žeby som mala. A k tomu nemám s kým ísť domov. Čiže ju trochen aj využijem.
Je posledná. Dáva si fakt na čas. Ale jej to trvá....
"Čo tu ešte robíš?" opýta sa ma.
"Čakám na teba ak možem"
Kývne hlavou. Tak ma to znervóznuje.
Celú cestu sa snažím nadviazať rozhovor. Odpovedá len jednoslovnými odpovedami. Už naozaj neviem ako sa mám s ňou začať rozprávať. Zrazu začne sama od seba.
"Počula som.....že no že ti zomreli rodičia...je..je to pravda?"
Zakočila ma. Neviem čo...neviem čo povedať. Zase tá hrča čo mi nedovolí nič povedať čo i len pípnuť.
"No...no áno."
"Je mi to lúto. Aj mne sa stalo niečo podobné."
Pozriem naňu. Hladí do zeme a vidím ako jej slzy dopadajú do snehu.
"Prepáč že som ťa.."
"To nič. Už musím maj sa." skočí mi do reči a zrýchli krok.
Nechápem to. Čo som...teda čo som povedala? Asi je to čerstve...je to pochopitelné...tak niako som sa cítila aj ja.
Takže teraz domov sama čo? No nič.
Sestra není doma. Idem rovno do postele. Ani knihy si nemením. Aj tak máme individuálny rozvrh. Pomaly zaspávam.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
smajdalf
10. 9.sept. 2011 18:12
Prečo sa mi k prizvysku Rusnáková strašne hodí meno Dominika ? Alebo Veronika...
Napíš svoj komentár