Citis moju vonu, pocujes moj hlas. Zrenicky sa rozsiruju, svetla blikaju.

Vibracie nestastia, to su klamstva, klamstva !

Utekas prec, vyhybas sa rieseniam. Nevnimas, zatmenie mozgu napadlo ti uskutocnit. Zrychlujes, dych je hlasnejsi a hlasnejsi. Nevladzes. Nevladzes zit, odmietas pocuvat. Zmysly slabnu, kvety vadnu. Unava premohla vsetky moznosti. Padas na zem, rychlo, nevnimajuc okolnosti. Tisice kuskov tvojej duse padlo za zle rozhodnutie. A je koniec, bublina praskla. Zobudzas sa na celkom neznamom mieste, len pach potu je ti znamy, len tvoj strach tu ostal. Samota obklucila tvoju hrud. A hudba hra. Intenzita sa stupnuje, cievy sa stahuju a roztahuju. Vsetko ma svoje tempo, kazdy ma svoj cas. Sedis v strede bielej miestnosti, uz ziadna krv. Uz ziaden strach. Pokoj na neexistujucej dusi navstivil tvoju mysel. Sedis v tureckom sede. Obzeras si vonnu tycinku. Fajcis nezapalenu cigaretu. Spominas na udalosti, ktore sa nestihli uskutocnit.

Kricim, komunikujem, vysvetlujem. Samu seba ponizujem. Bezim za tebou, uz dochadza mi sil. Robis to naschval, naschval zrychlujes. Pocujes vsetko, vsetky slova utechy. Vrazas do mna, ked sa ta snazim zastavit. Len svetla aut mi dovoluju poslednykrat nazriet do tvojich nadhernych oci. A v nich pohlad plny nenavisti, zvratenej koristi. Zastavil si a nadavas. Hulakas a vravis, ze ti mam dat pokoj. Zas si sa na mna pre nic za nic nasral a zas za tebou bezim. A zasa ti mam dat pokoj. Zasa tecu mi slzy smutku a stratenej nadeje. Zasa chcem, aby bol koniec. Ale nedokazem. Nedokazem ani pomysliet.

Lezim na strede prazdnej cesty. Vidim len tvoju siluetu, vidim, ako sa vzdalujes. Zasluzim si tolko bolesti? Otazka padla, odpoved ziadna. Zatvorim oci a vidim kvety, stromy, slnko. Lezim na luke. Bez ludi. Bez bolesti.

Asi potrebujem, aby sme sa hadali. Potrebujem plakat. A potom sa s chutou smiat. A tak o hodinu ta stretnem, aby som ta objala. Aby som sa zas snazila. Aby som vysvetlovala. Aj ked uz nemam co vysvetlovat.

 Blog
Komentuj
 fotka
vive  11. 7. 2011 18:52
Toto som si prežíval tri mesiace... vie to človeka zničiť
 fotka
meredithgrey  11. 7. 2011 21:02
Za niečím krásnym

tak rýchlo ako sa dá

do tvojich básni

márne rým hľadám



Za niečím zvláštnym

do záhrad kde nie je kríž

kam sa to blázniš

nestíham s tebou ísť



Spomaľ máš privysokú rýchlosť

vnímam ju len šiestym zmyslom

máaaam závrat

náhlim sa po tvojom boku

a mám už dosť zbytočných pokúť

máaaam sa báť?



Za niečím stálym

tak rýchlo ako to dá

sa všetko máli

aj napriek výhodám



Za niečím bájnym

do záhrad kde nie je kríž

kam sa to blázniš

nestíham s tebou ísť



Spomaľ máš privysokú rýchlosť

vnímam ju len šiestym zmyslom

máaaam závrat

náhlim sa po tvojom boku

a mám už dosť zbytočných pokúť

máaaam sa báť?



Spomaľ máš privysokú rýchlosť

vnímam ju len šiestym zmyslom

máaaam závrat

náhlim sa po tvojom boku

a mám už dosť zbytočných pokúť

máaaam sa báť?
Napíš svoj komentár