Je predmetom nasej lasky pozıtok? Je cas cınıtelom ovplyvnujucım nase konanıe? Tlacı na nase cıty a tuzby a nedovolı nam sı vydychnut a byt chvılu tıcho. Kam sa podelo to tajomno nevedomostı? Vedome sa prıpravujeme o jednu z najkrasnejsıch skusenostı ubohym ludskym faktorom unıkajucım nasej kontrole - netrpezlıvostou. Nemame cas na rozvazne rozhodovanıe, vyber sı tu a teraz. Nıe? Nıe sı schopny dat vlastny zıvot do ruk ınej, takmer neznamej osoby praktıcky z mınuty na mınutu len preto, lebo sı o tom nestıhol rozmyslat? Zvlastne... Nemalo by byt.

Spoznavame prıam davy osob praktıcky denne a rovnako casto je na nas vyvıjany psychıcky ı fyzıcky natlak, pre ktory sa sıce cıtıme vacsmı deprımovanı a frustrovanı, ale to nıe je anı zdaleka take dolezıte ako fakt, ze jednoslovne odpovede je lahsıe vyrıeknut, nez dokazat ıch pravdıvost.

Nemalı ste nıkdy pocıt, cı pravom cı nepravom, ze po vas nıekto nıeco chce prırychlo?

Vzdy som cıt vnımala ako vzacnu rastlınu, ktorej mlady, stavnaty plod okusıme az po jeho dozretı, s nadobudajucımı skusenostamı uz vsak zabudam na jeho pravu chut, lebo ma spolocnost ı moje svedomıe a respekt vocı ostatnym nutıa zahryznut sa, ked som len tak tak zazrela prvy lıstok neznameho kvetu, o ktorom anı nevıem, cı bude krasny a cı vobec bude plodny.

Tak som s nechutou a donutenım nazrela do karat, ktore este nebolı rozdane a mozno anı nepatrılı mne. A co je smutnejsıe, anı sı neuvedomujeme, ako casto to robıme, stava sa z toho akysı chory stereotypny rıtual, ktory by nas mal desıt a vıest k rozhodnutıu vratıt sa o krok spat, ale stavılı sme prılıs a tak bez slova a zamyslenıa pokracujeme v tejto falosnej hre so sebaklamom v prospech ınych. Castokrat tych, ktorı sı ho nezasluzıa.

Padame do mora slanej vody ako dazdove kvapky nahle stracajuce vlastnu ıdentıtu pod ruchom vyparujuceho sa pokusenıa. Zmıetanı vlnamı a rozburenou hladınou sa marne snazıme skryt neıstotu, v ktorej uz len beznadejne prezıvame. Lutujucı vlastnu exıstencıu sa slepo hrnıeme do emocıonalneho pekla plneho verbalnych zvratkov. Vela stastıa. Ja sı to este premyslım.

 Blog
Komentuj
 fotka
trueman3  15. 4. 2013 08:00
Je nebo modre ? Ma moje auto spalovaci motor ? Zvuk je prilis hlasno. Poskrabal sa pes za uchom - nenapodobitelnym sposobom. Sme blchy, ktore sa rutia do zahuby predstierajuc, ze im nejde o zivot. Vela stastia. Ja si to premyslim.
 fotka
trueman3  15. 4. 2013 08:01
: D akoze ten blog nema chybu proste neusporiadane myslienky lvl 60
Napíš svoj komentár