Pri mojej hre na klavíri sa rozpršalo

Milujem keď hrám. Nie preto aby to znelo dobre. Pretože do hry vkladám všetky moje emócie. Pretože je to akýsi môj iný svet kam utekám.
Sadnem si a pohladím tie čiernobiele klávesy.

Je ešte ráno, tak som hrala s pedálom.
Ten zvuk bol snaď ešte krajší ako zvyčajne. Taký jemný, tlmený. Presne ako môj plač. Nikto ho nikdy nebude počuť. Včera večer som ležala v izbe v ktorej sa snažil zaspať aj brat. Plakala som. Ale nepočul ma. Lebo som držala nohu na tom pedáli.

Obloha bola zatiahnutá. Mala som otvorené okno, aby som pri tej hre počula šum stromov v tom jemnom vánku. Začala som hrať. Najprv len na rozohratie som si zahrala Červený kacheľ biela pec v G-dure s akordami ktoré ma napadali.
Sedeli tam. Ako vždy. Mám taký dar.. ani si ho nevážim.
Obyčajná, veselá, ľudová pesnička. Nedá sa pri nej nič cítiť. Aspoň nič čo cítim ja.

Nastúpilo Sadness and Sorrow z Naruta. Môj vlastný aranž. Začína sa tak jemne a pomaly, ako Vltava ktorá začína najprv ako malý potôčik. Postupne sa do neho prilievajú pramienky a z Vltavy sa stáva rieka. Rovnako ako táto skladba stále priberá nové noty, dvojzvuky až akordy v ľavej ruke a v pravej neustále chytania oktáv.
Vtedy mi bolo ľúto že som mala pedál, nemohla som ten stred zahrať naplno. Ale aj takto bol krásny.

Po tejto skladbe ktorá bola stále ešte len rozcvičovadlo nastúpila River flows in you od Yirumu. Moja srdcovka.
Keď som ju počula prvý raz, skoro som sa rozplakala. On musí byť génius. Naozaj.
Zase začínala tak pomaly, potom sa rozbehla, spomalila, rozbehla a bol koniec.
Ubehlo to tak rýchlo..

A potom som sa upriamila na to okno. Pršalo. Kvapky klopkali na sklo. Pozrela som von a cesty už boli mokré.

Milujem klavír.
Milujem dážd.

Pri mojej hre sa rozpršalo.

Toto je šťastie, ktoré hľadám.

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu