Som prvý raz v tomto školskom roku chorá. Dosť mi k tomu prispela moja "milovaná" folklórna kapela, ktorá mi dala skúšky dva razy do týždňa lebo sa blížil koncert a zakaždým som musela ísť tam aj späť 3 km peži v tom mraze. To ju zdraviu trošku prispeje.

Nemohla som to vydržať donekonečna. Proste sa mi stala normálna vec, v piatok som ochorela, to bol náš prvý koncert.
Víkend som si poriadne užila v mraze, ani to mi ku zdraviu prispelo. Ale neľutujem to.
V pondelok bol ďalší koncert. A to už som bola v takom stave, že som nemohla ísť do školy.. tak som bola doma a večer som normálne odohrala koncert.

Dnes je utorok. Včera mi mama prikázala aby som išla doktorke. A mne to aj celkom vyhovovalo, lebo už naozaj potrebujem oddych od školy. Nie je to ľahké, keď sa vás profesori pár určitých predmetov snažia vyvolať na každej hodine jeho predmetu, a vy máte zďaleka najvyšší počet odpovedí z triedy. Proste stresujem, nezvládam, potrebujem sa off-núť.
Ale na doktorov som mala vždy zvláštne šťastie. Teda, vždy keď som bola chorá, moja doktorka neordinovala a zastupujúca doktorka mala úplne opačné ordinačné hodiny ako ona, čiže som sa tam musela ešte vrátiť.

Pre jeden sprostý papierik že som PN musím ísť 3,5 km.
Že som momentálne PN vidí aj slepý človek.
A pre tento sprostý papierik musím čakať aj päť hodín..
Išla som na autobus. Prišla som k doktorke. Plná čakáreň. Nemala som si kam sadnúť. Ani iní ľudia. Výnimočne ordinovala. Tak sa mi toči hlava že sa pomaly ani neudržím na nohách. Nemohla som tam jednoducho stáť tak dlho až sa to uvoľní. A keďže autobusy tu jazdia veľmi výnimočne, ďalší mi išiel až za hodinu a pol.
A tak som sa tých 3,5 km musela zase sama trepať, v zime.

Niektorí ani nevedia aké je to šťastie, keď s vami k doktorke ide mama. Ja si už ani nepamätám kedy bola so mnou naposledy u doktorky. Kedy som si potom sadla do teplého auta, bola som hneď doma a mohla som spať. Moji rodičia majú už dlho lepšie starosti ako to, že som chorá. Väčšinou si to ani nevšimnú a niekedy keď je to naozaj zlé idem k doktorke sama. Ale potom mojom šťastí na ne, radšej idem do školy.

Cestou domov prechladnem jedine viac. Kašlem oveľa viacej ako ráno, v hlave mi hučí, mám teplotu. A zajtra sa tam budem trepať zase. Je to pre mňa pomaly ako nočná mora, ísť tam 3 hodiny predtým než začne ordinovať aby ma zobrala prvú, keď sa predo mňa aj tak nakoniec dostanú mesačné detičky, lebo majú proste prednosť. To je plus ďalšia hodina. Potom sa predo mňa predbehne pár ľudí. To je ďalšia hodina. A ona ma pošle domov, že od desiatej má konzultačné hodiny. To by nebolo prvý raz, proste je to stále tak.

Nezvládam život.. a to ešte nie je zďaleka taký ťažký ako bude, keď budem pracovať..
Chcem si len oddýchnuť. Potrebujem si oddýchnuť.
Ani ten týždeň keď som chorá si nemám kedy pospať..

 Blog
Komentuj
 fotka
hereiam  7. 12. 2010 12:55
chápem ťa...
 fotka
lojla  7. 12. 2010 13:54
hocijako sa snazim vzit do tvojej situacie, neviem to. v porovnani s tym co som zazila s doktormi ja, ci ini ludia, je to fakt nic.
 fotka
hegi450  7. 12. 2010 15:28
tlačiareň + pečiatka od doktora v e-podobe A IDEŠ ... v živote by som sa nedotrepal dvakrát k doktorke v rozpätí menšom ako 1 rok..
 fotka
transplantovana  7. 12. 2010 18:04
vidíš, môj otec je veľmi chorý človek, niekoľko rokov na invalidnom, ledva chodí, slabo sa hýbe a má problémy so všetkým.

a dnes odchádzal z domu o trištvrte na šesť, aby ho o pol jedenástej zobrala doktorka, papier, ktorý na to vyšetrenie potreboval, si musel ísť vybaviť o deň skôr, pretože inak by to nestihol.

ak to zvládne on, 15 ročné dievča by mohlo tiež, nie?

ani o mňa sa naši v týchto veciach nikdy nejako nestarali, všetko som si vždy musela obehať sama, pretože boli naši stále v práci. a tiež som zvykla frflať. ale je fakt trošku prehnané robiť z vysokých čakacích dôb u lekárov najväčší svetový problém. ak ti to vadí, objednaj sa a priplať si, nebudeš musieť čakať.
 fotka
kaylee  7. 12. 2010 18:19
si robis srandu ze s 15 rocnou maju ist s tebou k doktorke rodicia...

od 13 som tam bola s mamou raz a to bolo ked som mala 41 teplotu a dostala som vysloveny zakaz chodit sama prec z domu
 fotka
sibbonah  7. 12. 2010 19:55
pozri teraz som amal dvanásť ku všetkým doktorom chodím sama od desiatich (dobre na očkovaní TBC so bola s mamou) ,ale inak ta chapem... raz som tam isla s horuckami 3OO°C...dobre 39 a predbehli ma 4
 fotka
stenatko  8. 12. 2010 12:05
Je pre mňa akoby už aj prirodzené chodiť k doktorke sama, takmer už od jedenástich. Skôr som mala problém s lekárkami, že ma nechceli zobrať bez maminy do vnútra ,Pretože, nemáš ešte osemnásť a bez doprovodu tam nemôžeš ísť´ To ma vedelo vždy dožrať.



Pokiaľ si samostatná a nepochybne to často aj hovoríš, tak chodiť bez rodičov k lekárke je najmenej.



Skús si dať obvodnú lekárku niekde bližšie ak môžeš, len to ti môžem poradiť. Ja ju mám kilometer od domu.
 fotka
acvd43xa7w  8. 12. 2010 16:46
nehnevaj sa na mna, ale prestan sa uz lutovat.
 fotka
matushkaa  8. 12. 2010 19:41
uau ja fakt obdivujem takéto blogy

nabudúce aj ja napíšem jak sa mi privrela noha v buse a potom bolo hrozné že ma nikto nepustil si sadnúť
10 
 fotka
malapohroma  8. 12. 2010 19:45
@matushkaa to je trochu rozdiel, nemyslis? v tomto blogu som chcela poukazat na to ake je slovenske zdravotnictvo shit. chory clovek este viacej ochorie nez sa docka jedneho sprosteho papierika.



ale ok, chcete kritizovat, kritizujte si ked sa potom citite uzasne ze ste poslali do riti malupohromu, mne to nijako neublizuje, len sa daco pomyslim pri ludoch ktori maju stale len potrebu kritizovat -.-
11 
 fotka
depropex  8. 12. 2010 19:59
nevšímaj si ich.



ľútosť ti nepomôže . Ale oddych by si si zaslúžila. Dopraj si kus.



minimálne 3-4 dni by si mala iba spať a piť čajík. Rodičia by sa o teba mali kus postarať, je jedno že máš 15. Ja keď som chorý, tiež mi mama prinesie čaj a podobne. To je rodičovská láska a starostlivosť .



Chce sa mi niekto vysmiať ? nech sa páči !!!!!



prajem ti skoré uzdravenie a čo najviac spánku
12 
 fotka
d170  8. 12. 2010 22:30
asi tak, čakanie u lekára nie je to najhoršie čo človeka môže v živote stretnúť, ale mňa neskutočne vytáča práve to prebiehanie a to, že napríklad u mojej lekárky často aj sestra púšťa svojich známych. Tá nespravodlivosť dokáže človeku pekne znechutiť deň.

A myslím, že keby s tebou išli rodičia, tak toľko ľudí by si ťa nedovolilo prebehnúť, takže chápem, že sa sťažuješ, že chodíš sama.

Nabudúce, ak nepôjde o nejaké dieťa priamo s pôrodnice alebo známu lekárky/sestričky (v tom prípade ti to asi nepomôže) sa skús ozvať ak ťa niekto prebehne, lebo niektorí ľudia sú neskutočne drzí a minimálne tým toho človeka prekvapíš, že to nenecháš tak a ozveš sa, že ty si tam bola skôr.



Netreba sa báť, v živote ti to určite pomôže, ľudia sú svine, nemôžeš všetko tolerovať, lebo potom ťa budú len využívať.
13 
 fotka
flemi  9. 12. 2010 08:46
jejda, keď ti je na odpadntie to chodíš sama?



sa niekde natiahneš, trepneš si hlavu.............



postraš genetických darcov..............toto nemôžeš........si ublížiš
14 
 fotka
matushkaa  11. 12. 2010 16:30
tak ale to každý dobre vie,že slovenské lekárstvo je šitné..

šak čo je na slovensku dobré ? nič ..teda pre vás normálnych ľudí

a jaký papierik či čo to? šak mama nech ti napíše že ti je zle či to u vás neberú?
Napíš svoj komentár