My Lord IV

Slúžka ktorá síce v tejto rodine neslúžila dlho, rada pozorovala Ardiana. Mala pre neho slabosť a jeho si všímala snaď najviac.
Najviac ju na ňom fascinovali jeho červené oči. Ešte nikoho takého nevidela.
A čítala že také majú upíri. Môže to tak byť?
-Ako dlho tu vlastne už pracuješ Ardian?- pýtala sa keď umýval riad.
-Bol som tu asi rok pred..-
Ardian sa zasekol. Čo povedať? Narodením? Zobral ho z dediny.. no ale ona to vedieť nemusí. -.. narodením pána Eatona.-
-Hm.. to nie je tak dávno..- myslela si. -A koľko máš vlastne rokov Ardian?-
-Koľko mám rokov? 103? Upírom som od narodenia.. Na koľko vyzerám?-
Ardian váhal.
-29.- odpovedal.
-Takže tu pracuješ od trinástich rokov?-
Tieto otázky ho už vážne otravovali.
-.. Áno.- povedal a vyšiel z kuchyne aby už nemusel na nič odpovedať.
Ona však išla za ním.

-Však si upír Ardian?-
Nachvíľu zaváhal.
Povedať jej to či nie?
Ale ona to neprezradí.. nemá komu.
-Áno.- odpovedal.
-Nemáš smäd Ardian?-
Keby vedela aký.
Od ochutnania Eatonovej krvi ho ten smäd zabíja ešte viacej ako akokoľvek predtým.
Je slabý a cíti to.
Takáto ponuka sa neodmieta.

Pritlačil ju k stene a mierne sa k nej zohol. Objala ho.
Prekúsol jej kožu a žilu a pil.

-Úbohá náhražka.. nechutí to ani zo stotiny tak ako Eatonova krv..
Žiadna krv, nikdy tak nebude chutiť. On je jediný..-


Po chodbe sa prechádzala Ailith.
Keď uvidela Ardiana so slúžkou začala našľapovať tichšie. Úplne sa zastavila až keď mala dobrý výhľad.

Ardian bol príliž zaujatý pitím krvi. Nič nepočul.

-Vidím dobre? Steká jej po krku krv?
On je.. upír?!
Vysvetľovalo by to jeho nadštandardné služby.. ale toto doma nemôžeme mať!-

-Sorell! Sorell! Ardian je upír!-
-Čo to hovoríš, si úplný blázon?-
-Nie pre matičku božiu, ver mi, videla som ho teraz ako pije slúžke krv! Na vlastné oči zblízka!-
-.. Si si istá Ailith?-
-Áno Sorell..-

***


Ardian sa v noci prebudil vo väznici. Netušil koľko je hodín. Ako sa sem dostal. Prečo je tu.
Mohol si len domýšľať. Asi ho odniesli keď spal. Ale prečo?

Prišiel dozorca.

-Začo som tu pane?-
-Lebo si upír! Takej hávedi sa treba zbaviť!-
-Háveď.. ja som si to nevybral..
Prezradila im snaď že som upír? Myslel som si že som jej mohol veriť..-

Eaton sa ráno zobudil. Rozhliadol sa po izbe, niečo mu tam chýbalo.
Ranný čaj od Ardiana.
Ardian, myšlienky ho zaviedli ku včerajšku. Ako mu oblizoval ruku a vyžíval sa v prehĺtaní jeho krvi..
Eatonovi to pomaly dochádzalo.

No kde je Ardian?


-Roline.. nevieš čo je s Ardianom?- spýtal sa slúžky.
-Pane, videla som ako ho v noci nesú do podzemia.. možno je vo väzení.-
-Ďakujem.- povedal Eaton a podstrčil jej zlatku.
Rýchlo utekal do väznice.

-Pusti ma dovnútra.- prikázal Eaton.
-Každý má zakázaný vstup.-
-Som princ, pusti ma!-
-Mám nariadené kráľom aby som nikoho nevpúšťal.-
-Ach.. keď sa to inak nedá..- -Som princ, oficiálne mením tvoje nariadenie, môžeš ma vpustiť dovnútra.-
Konečne ho pustil. Eaton vošiel a hľadal Ardiana.
-Toľko zanedbaných ľudí.. čo spravili?-

Našiel ho. Rýchlo pribehol k jeho mrežiam.
-Ardian!-
-Pane.. nepozerajte sa na mňa.. je to zahanbujúce..-
-Prečo si tu?-
-Lebo prišli na to že som upír pane.. veď aj vy to už viete..-
Podišiel a tiež priložil ruky na mreže.

-Za to si vo väzení?-
-Áno pane.. a zajtra ráno na svitaní ma popravia pane.-
-Ale to nemôžu!-
-Môžu.. a vy nemáte ešte tú právomoc zmeniť to..-
-Si upír! Nemáš nejaké zvláštne schopnosti?-
Ardian si vzdychol.
-Telekinézu a lietanie.- povedal. -Ale tu je to nanič..-

-Máš odo mňa príkaz utiecť Ardian.
Zajtra, pri poprave tam budem aj ja. A ty uletíš. Už aj tak všetci budú vedieť že si upír.
Stretneme sa v jaskyni za lúkou.-
-Ale pane..-
-Nie, ty nesmieš umrieť Ardian...-
-Je to príkaz Ardian. Počkaj ma v tej jaskyni.- povedal Eaton a odišiel.
Ardian už len sledoval jeho vlniaci sa kabát a sadol si na posteľ.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu