Keď poviem,že s najväčšou pravdepodobnosťou nežijem život,ktorý sa mi páči a,že stretávam ľudí,ktorí ma sklamali,ublížili mi,oklamali ma,využili moju dôveru,moju dôverčivosť..len zopakujem to čo bolo v mojom "stratenom blogu".
Žiadny už nebude taký dobrý ako ten,ktorý je niekde fuč vo virtuálnom svete niekde si tam lieta možno šíri posolstvo,ktoré v ňom bolo.
Posolstvo o tom akí sú ľudia v dnešnej dobe zlí,sklamaní,lakomí,nedoprajú nikomu nič navyše,ubližujú a závidia. Nehrám sa na moralistu...ani ja nie som prototyp človeka,ktorý by sa Vám všetkým páčil ani nechcem byť takou akou by ste ma chceli mať.
No stále sa cítim byť viac menej so sebou spokojná..nie..nie som narc!s no snažím sa odhadnúť hranicu toho čo je ľudom odporné a to čo je ľudom na oko prijateľne.
Tiež som bola a určite aj som tŕňom v oku nejednému človeku a mnohým som určite ublížila...neviem či aj vedome no nevedome určite,ale potom som stretla človeka,ktorý ma miloval,ktorý mi ukázal čo je veľa a čo je to čo na mne ľudia majú radi. Človeka,ktorý ma umravnil,ktorý mi nastavil zrkadlo...,aby som nebola rozmaznane decko,ufňukane,večne sa sťažujúce,obmedzujúce,večne nespokojné. Aj,keď som najprv trucovala,plakala,dupkala nohami ako spolave decko,urážala sa nadávala a nie raz buchala päsťami...vekom sa to zmiernilo. Nie...neprešlo to,ale už vidím v sebe tu chybu už vidím v sebe to čím som ublížila ľudom,ktorí ma milovali...,ktorí odomňa utiekli,lebo som ich dusila.
Všetkým Vám,ktorí ste prešli mojim životom...,ktorí ste v ňom zanechali spomienky,ponaučenie a kusisko zo seba sa ospravedlňujem,že som nebola podľa Vašich predstáv...mnoho z Vás mi chýba ostatným prajem zo srdca všetko len to najlepšie..
Stále nie som ideálom nikoho no ako mi povedala jedna stará pani: "tvoje oči sa smejú,ty nemôžeš byť zlým človekom" to vo mne oživilo hrdosť...hrdosť,ktorú som zdedila po otcovi...a lásku aj pokoru po mame. Moje dva životne vzory.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
zmazanie srdcervúceho blogu síce pichne a zabolí, ako každé neohodnotenie či zničenie práce a snaženia človeka. Na druhej strane je oveľa podstatnejšie, že si si uvedomila to čo si tam písala, že si si uvedomila cenu a dôležitosť toho o čom a o kom si písala.
Ale hlavne.. minulosť je na poučenie sa a budúcnosť na snívanie. Prítomnosť to má spájať... tak správne spoje prajem