Oddelenie S. Vysoký strop, blikajúce neónky. Bledozelené steny, dvojkrídlové dvere na konci chodby. Bledozelená atmosféra. Bledozelené svetlo lenivo plynie cez prasknuté okno. Ospalí bledozelení ľudia. Nereálne reálni, čakajú na svojich miestach. Záves si flegmaticky visí. Mucha letí snovým letom, pavučina povieva. Prievan si spieva svoju ťahavú pieseň o všetkom a o ničom. Čas plynie naopak. Prečo sa stále nič nedeje? V bledozelenej čakárni na oddelení S. Má ešte zmysel čakať? Ako dlho tu už sme? Sme to vôbec ešte my? Záleží ešte na niečom? Nie. Už len na bledozelenej čakárni na oddelení S.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár