Nikdy som nevedela komunikovať s mužmi
tým tradičným ženským spôsobom.
Nikdy som nevedela flirtovať a baliť,
respektíve nechať sa baliť.
Tie sračky okolo ma nebavia.

Som prekliata.
Vždy som sa cítila lepšie v spoločnosti mužov.
Stačím im v pití a rozumiem ich vtipom.
Chlapi väčšinou neriešia zbytočnosti a nehovoria v hádankách.
To mi vyhovuje.

Otec chcel chlapca, a tak som sa ako malá
nehrala s bábikami, ale s angličákmi a legom.
Páčilo sa mi to, dievčenské hry mi vždy šli na nervy.
Radšej som sa šplhala po stromoch a po kopcoch,
mala som na sebe vždy hromadu modrín
a vo vačku prak.

Vyrástla som a stala sa zo mňa žena.
žena so zadkom kozami.. tie nie sú bohvie čo, ale
myslím že mám fakt super vlasy..
teda moje okolie si to myslí,
takže na tom asi niečo bude.

Rôzni chlapi by so mnou chceli šukať, ale
aj tak s nimi neviem komunikovať ako žena.
Končí to tak, že s niektorými vyvolenými
si vybudujem špeciálny vzťah.
Môžeme spolu vypiť litre piva a vyfajčiť mega cigariet
a sťažovať sa na naše zasrané životy
a variť a jesť
a chodiť po tmavom meste a boxovať do vzduchu
a liezť na vysielače,
pľuť z mosta,
kradnúť dopravné značky
a ja počúvam o ich frajerkách
a oni o mojom prekliatí.

S inými exemplármi sa občas vyspím
a potom zrazu všetko vyšumí
ako bublinky z teplého piva...
Oni už nezaujímajú mňa a ja už nezaujímam ich,
alebo ich začnem zaujímať až príliš a stane sa z nich
patetické strojené romantické ... niečo.
Prečo sa zamilovaní chlapi potrebujú na niečo hrať?
Potom stratia to kúzlo bezprostrednosti.

Vyšumí to všetko ako bublinky z teplého piva.
Teplé pivo je k ničomu.
Ale ja mám v chladničke
ešte jedno chladené.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár