Toto je prvá báseň, ktorej verše mi diktovalo srdiečko... ♥

Si to, čo mi vracia úsmev na tvár,
To, čo ma po páde znovu postaví na nohy.
Si pre mňa viac ako najvzácnejší dar,
To, čo mi padlo k nohám rovno z oblohy.

S myšlienkou na Teba večer si líham,
V noci nádherný sen o Tebe snívam.
No nie si tu, keď sa ráno prebudím
A chuť Tvojich bozkov na perách necítim.

Bolí to, keď pri mne nie si
a ja necítim tvoj pohľad na sebe.
Vtedy sa pýtam Boha, kde si,
Keď ja by som Ťa chcela mať pri sebe.

Tvoj úsmev sa mi ako dýka do srdca zabodol,
No ja necítim bolesť, ale lásku, čo si mi ním dal.
Od tej chvíle chcem, aby si na všetko zlé zabudol
A lásku, čo ti dávam odo mňa si vzal.

Milujem každučký detail na Tebe,
Tvoj hlas je pre mňa najkrajšou piesňou.
Tak Ťa prosím, nikdy mi neber
Tú chuť do života, ktorú si doň vniesol.

Nikdy nezabudnem na ten deň,
Keď som sa do Teba zamilovala.
Je to pre mňa ako krásny sen.
Nikdy som nikoho ešte tak nemilovala....

 Blog
Komentuj
 fotka
protessst  2. 6. 2010 21:02
moc pekne ti diktovalo : )
Napíš svoj komentár