Opäť len tma , ja..

.. ťukanie klávesnice, pohyby myškou, mizivé svetlo za záclonami, ticho, myšlienky prúdiace neuveriteľnou rýchlosťou, ..

Akurát zisťujem, ako veľmi mi záleží na určitých ľuďoch..
Nie, že by som to nevedela, ale takto v noci si to akosi viac pripúšťam..


Na druhej strane ma opäť raz sklamal môj otec.
Veta "odmenu máš istú aj tak, stačí, keď budeš za mňa voliť.." , ma dorazila.
Nechápem, ako môžu byť dvaja ľudia s príbuzenskou genetickou výbavou tak rozdielni.
Nerozumieme si.
Kedysi, keď sme boli ešte všetci pokope, sa to dalo vydržať.
Ale dodnes som mu neodpustila veci, ktoré narobil. Viem, že to bude dôležitý krok v mojom živote, odpustiť mu, ale .. zatiaľ to akosi nedokážem.
A práve preto som taká, aká som. Veľmi ťažko si niekoho pripustím k telu.Ak vôbec.


Bola som si odvoliť.Nie, tati, nie za teba.
Ale predsa, mal si s tým niečo spoločné. Na lístok vašej strany som načarbala odkaz.
A odmenu? Prosím ťa.


"Keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by boli zrušené."


Okrem toho, opäť ma rozhodilo stretnutie s bývalým.
Prečo? Prečo? Veď som z toho už vyrástla..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu