V pondelok ide moja mama na operáciu. Budú jej vyberať istý ženský orgán. Z lekárskeho hľadiska sa nejedná o vážny zákrok, hoci každá operácia prináša isté riziká.
Hlavne v dnešnom prehnitom zdravotníctve, kde platí:
Operácia sa podarila - pacient zomrel...



Nechcem byť cynická, iba maskujem svoj strach do drsných slovíčok, aby ma neprevalcoval.
Mama je malá, hyperaktívna osôbka, ktorá nedokáže existovať bez činností. Dokážem si živo predstaviť, ako na druhý deň po operácii príde domov
( z nemocnioce ju vykopnú už na druhý deň ! ! ! ) a ona začne lietať po byte.
V tom lepšom prípade.
V tom horšom sa vyberie hromadnou dopravou do Lídla na super akcošky ...
Prečo MHD ?
Je tvrdohlavá ako mulica a keď ju chcem odviezť autom, hrdo zahlási:
Ja mám električenku, nepotrebujem sa vyvážať autom ako ty s ockom (a sme doma).
V každej ruke obrovská taška, zarezaná do dlane.
Raz to skúšala s ruksakom... potiahla ho synovcovi, ktorý nechápal.
Našťastie sa jej tam nič poriadne nezmestilo.
Vyzeralo to absurdne, babka s detským ruksakom na chrbte...



Prípadne si odskočí (opäť MHD) do práce na druhý koniec mesta.
Neverí, že by firma mohla fungovať bez nej.
Ako každý správny workoholik je presvedčená, že nebyť jej...prípadne kto to za ňu urobí ?
Skrátka bez nej sa firma položí.
V istom veku svojho života som prebrala po nej tieto čudné názory, ale veľmi rýchlo som pochopila, že práca nie je zajac, práca neutečie.
Počká.
A keď ju neurobíš ty, urobí to niekto druhý, každý je nahraditeľný.
Lenže v tom tkvie strach workoholikov, čo keby ostatní prišli na to, že som nahraditeľný ?
Workoholici starostlivo a roky budujú imidž nenahraditeľnosti, akože :
Po mne potopa.
Opak je pravdou.
Keď workoholik vypadne z práce, ostatným sa nesmierne uľaví.



Čo by ešte mama dokázala povyvádzať ?
Umyť okná, prestavať nábytok, pustiť sa do maľovania (predtým by skočila autobusom do Tesca pre farbu )...
Musím sa pripraviť na všetky možné varianty a ako strážnik dohliadať na mamu, aby aspoň zopár dní vydržala v posteli. V najhoršom prípade jej nasypem lieky na spanie do čaju.
Udržím ju v umelom spánku, kým sa rana po operácii nezacelí.

Drž sa mami, mám ťa rada, nedokážem si to bez teba predstaviť.

 Blog
Komentuj
 fotka
katka25  25. 4. 2009 10:56
citlivo,ale pritom aj vtipne napísané...



a mame držím palce...
 fotka
midnightlady  25. 4. 2009 11:07
drzim palce aby to dobre dopadlo a aby si ju potom ustrazila
 fotka
zuzushiq  25. 4. 2009 13:19
v podobnej situacii som bola pred rokom aj ja : disappointed:

držím palčeky
 fotka
titusik  25. 4. 2009 21:49
good luck, tvoje prasiatko jej drží prsty
 fotka
ayreen  25. 4. 2009 22:18
maminke vyberali štítnu žľazu, takže som prežívala podobné pocity...ona ale zase mala skvelú nemocničnú starostlivosť, pretože bola vo vojenskej nemocnici v RK kde sa na výbery ŠŽ špecializujú. každopádne, aj ja som si prežila nemálo strachu, každá operácia je predsa chirurgický zákrok...

takže jej želám veľa šťastia a ty ju pekne poctivo stráž
 fotka
trubyroch  25. 4. 2009 22:58
časť o workoholikoch je výstižná, pozdravujem svojho šéfa! a keď sa mamina vráti,tak ju priviaž o travezu kobercovou páskou... dúfam,že to pomôže!
Napíš svoj komentár