Okolo chalúpky rástli stromy a cez ne prenikalo mesačné svetlo. Chalúpka mala strechu zo slamy. Spodok bol kamenný a špáry medzi kameňmi boli farby oranžovej hliny. Všade rástlo nekonečne veľa kvetov. Tak veľa kvetov som snáď ani nevidela.. odtiene fialovej , belasej, nevädzovej..
Farebné kombinácie a variácie vôní , strapce kvetov prevísajúce aj z okienok v slame.
V okienku svieti svetielko.
Nakukla som dovnútra. Starenka s tvárou starou ako domček sám priadla ľan. Sem tam si oblízala prsty a usmiala sa ...
Podišla som k nej a prisadla som si.
Tak automaticky, bez slov. Pustila som sa do pradenia, hoci predtým som to nikdy nerobila /teda...v tomto živote /
Ako starká som si zakaždým oblízala prsty, a usmiali sme sa na seba..
Čo sa smeješ? budí ma sestra zo spánku.
Vstávaj, ideme robiť daňové priznania.
Spomínam so zavretými očami na chalúpku, na starenku a ľan...
Ako šikovne mi išlo pradenie, ruky len tak skákali po praslici.
Stále sa usmievam .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
idea
30. 3.marca 2009 20:17
juj genialny nadpis a aj to pod ním
Napíš svoj komentár