Pred 4-mi rokmi sa k nám nasťahovali susedia. Žena bola tehotná. Pamätám si, aká bola obrovská, ako balón. Keď nám ukázali snímok plodu, skoro som sa rozosmiala. Vyzeral ako ufónec, strašne smiešne. Pre nich bol malý E.T. krásny. Neviem, z akého náznaku vytušili, že to bude chlapec. Narodilo sa dievčatko. Prekrásne malé dievčatko. Veronika.

Veronikyna mama je štyridsiatnička. Veľká, robustná, tučná žena. Pripomína medvedicu. Rovnako urputne obraňuje svoje mláďa. Medvieďa Veronka môže všetko a dostane všetko, čo si zažiada. Z krásneho, kučeravého anjelíka vyrastá malý čert. Samé Ja chcem to, Ja nechcem hento. Rozkazovačný tón od malého trupíka vyznieva absurdne. Mama sa tvári, že nevidí, aká je Veronika lakomá a drzá. Alebo to fakt nevidí?

Keď bolo toho naozaj dosť a bolo nepríjemné stretávať Veronku a jej mamu, malá ochorela. Zobrali ju do nemocnice pre vysoké teploty. Lekári nevedeli prísť na pôvod choroby a teplota stúpala. Malá Veronka začala zápasiť o život. Na celej situácii bolo čudné, že mama s ňou v nemocnici nebola.

Musela pracovne odcestovať. Dlhodobo pripravované stretnutie. V nemocnici ju zastúpila babka. Prísna babka, ktorú Veronika nemusela a bola k nej drzá. Situácia sa zmenila. Babka spolu s lekármi a sestričkami vybojovala boj, keď Veronika ležala na hrane života a smrti v 42 stupňových teplotách. Napojená na infúzie, malé telíčko dobodané od injekcií. Smútok v očkách. Bolesť a slzy...

Teraz je doma, opatruje ju babka. Teploty ustúpili, lieky zabrali. Schudla, zmenšila sa. To je normálne, po chorobe.
Čo nie je normálne, ako sa Veronika zmenila. Ako keby sa vrátila do svojej podstaty. Premenila sa opäť na milé, slnečné dievčatko.
Také detské... čo nerozkazuje dospelým. Hrá sa, smeje, detsky džavoce. Nespoznávame ju. Radikálne zmena. Charakterová.
Spôsobila ju choroba ?
Alebo to zariadil pán Božský, ktorý sa nemohol pozerať na spurnosť ľudského mláďaťa?
Kto vie, kto nám odpovie.... :o)

 Úvaha
Komentuj

9 komentov k blogu

1 
fotka
mayo  28. 2. 2009 10:12
AAAaaa vržtfažk....

este si aj zaskripem zubami.

posledne 2 vety to skazili.
2 
fotka
alysia  28. 2. 2009 10:39
no tak ktovie ako to je
3 
fotka
lui74  28. 2. 2009 10:51
tie posledné 2 vety to neskazili, ale vystihli podstatu
4 
fotka
jogurtovakultura  28. 2. 2009 11:07
píšeš pekne bol to taký pekný kludný príbeh. a čo sa týka dvoch poslednych viet, ked uz je tu trend ich hodnotit, neviem, ci bolil zlé, alebo dobré, ale vniesli do príbehu tvoje osobné presvedcenie, nieco ako podpis autora
5 
fotka
freewriter  28. 2. 2009 13:08
A odpoved je: Sposobila ju choroba.
6 
fotka
elwinko  28. 2. 2009 19:07
Mne sa to páčilo...píšeš veľmi dobre...aj s tými dvoma vetami poslednými..aspoň si ukázala svoj názor...položila si čitateľovi otázku a to je podľa mňa super..
7 
fotka
ewellyne  28. 2. 2009 23:46
pekne si obalila ten príbeh
8 
fotka
demonicbass  3. 12. 2009 10:06
je to pekný príbeh a naozaj krásne napísaný... akurát mi je ľúto, že ľudia sa zmenia len ak im ide o život smutné
9 
fotka
lululi  4. 12. 2009 10:30
a neuveríš, prešlo odvtedy 9 mesiacov a zase je všetko po starom. malé dievča, nedetsky dospelé, rozkazuje rodine. Doslovne.
Napíš svoj komentár