(úrivok z mojej "životnej" drámy)

ON: Prečo si zrazu taká bezcitná?
ONA: Povedali mi, aby som zničila to, čo ma
ničí.
ON: Nemôžeš len tak vypnúť všetky svoje city
či emócie.
ONA: Láska. Tej jedinej som sa musela zbaviť!
ON: Musela? Prečo?
ONA: Pretože ma ničila.
ON: Povedz mi, ako môže láska ničiť?
ONA: Hlúpa otázka, nemyslíš?
ON: .... /ticho/
ONA: A ty si sa ešte nikdy nesklamal v láske?
ON: Ja? Možno som sa sklamal. Neviem.
ONA: Ako to, že nevieš?
ON: Práve teraz cítim taký zvláštny pocit.
Môže to byť sklamanie, nemyslíš?
ONA: Vari ma ľúbiš? /hlavu začudovane nahla
nabok/
ON: Celým svojím srdcom.
ONA: /chytí ho za ruku a obzerá si ju/ Ale ja nič
necítim.
ONA: práve preto to tak bolí.
ONA: Veľmi?
ON: Strašne.
ONA: Odkedy?
ON: Už dlho.
ONA: Prečo si mi o tom nikdy nepovedal?
ON: /zachechtnutie/ Malo by to nejaký
zmysel?
ONA: /bez akéhokoľvek náznaku emócií/ Nie.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár