Jedno veľké ĎAKUJEM...a stále je toho málo..:)

Niekedy sa mi tazko pise..ale aj hovori o tom co prezivam..ako sa citim.. ludia ktpri ma ako-tak poznaju to vedia odhadnut...ale len niektori..

Viem aka priblizne som..niekedy naladova..niekedy sa spravam ako totalny cvok ale kto nie? stale ukecana..aj ked sa stane ze uz ani ja nemam slov..

A prave to sa stalo vcera....ostala som v soku..a jedine coho som bola schpna boli slzy...nie hystericke vzlyky..ale seriozny plac...slzy sa mi v ociach ligotali ako ranna rosa na listoch kvetov..nechala som ich tiest...chcela som sa smiat a plakat zaroven...pripomina mi to duhu...vtedy prsi no zaroven smvieti slnko...aky paradox ..

smiala som sa aj plakala...tesila sa aj smutila zaroven..a to vdaka 2 ludom ktorych mam rada..a ktore mi sposobili prave toto rozrusenie...
najprv som rozmyslala ako dostatocne vyjadrit svoju vdaku...nevedela som..to ze som im to napisala sa mi zdalo ako dost malo...potom som rozmyslala AKO...nakoniec som sa rozhodla urobit to touto cestou..viem ze som mala podakovat kazdemu zvlast...to som aj urobila..ale dakujem im aj obom spou..lebo to takto chcem urobit...

teraz by som mala povedat preto som sa tesila aj smutila zaroven..odpoved je velmi jednoduchaa..

tesila som sa..ved kto by sa aj netesil..ked som citala..a pocitila hlavne..ako ma tito dvaja ludia..ktori sa vobec medzi sebou nepozanju...vidia..vnimaju...co si o mne myslia..ako na nich posobim..aky je ich nazor na mna...
A naozaj ked vidim v akom svetle ma vidia..citim sa ako take male slniecko...ako slniecko ktore svieti..lebo vie ze ma pre koho..no a ten strach..
ak ma takto vidia citim sa zodpovedna..zaviazana..nchcem ich sklamat...a to nie je tazke..sklamat ludi na ktorych vam zalezi...ktorych mate radi...pre ktorych by ste urobili cololvek...a stale by toho bolo malo..

preto stale ked mi niekto povie o mne nieco pozitivne (ale aj negativne) prijimam to s velkym respektom...s velkou vdakou..rozhodnuta nesklamat...a vediet i nadalej preukazovat lasku...naklonnost...priazen...vediet darovat usmev...radu...podat pomocnu ruku ked treba aj ked nie..

Tymto sa chcem podakovat..menovite tebe ADKA a TOMMY za vase blogy...ktore boli o mne...za vsetko vam dakujem..naozaj..

A zaroven sa OSPRAVEDLNUJEM (viem zase to robim za to ze som vam nenapisala nieco viac...ale toto nie je dolezite...co tu pisem...ako JE to dolezite..ale nie tak ako to ako vam to prejavim "nazivo" .

Toto su len riadky ktore sa casom vytratia..preto je pre mna dolezitejsi odjem ktory ostane..spomienky ktore sa nevytratia ani po starociach ani vtedy ked ma niekto ovali po hlave a ja stratim pamat..lebo stale budu niekde hlboko vo mne...dobre strazene..archivovane..

ak som sa nevyjadrila dost jasne a zbytocne som toto cele pisala..v skratke..DAKUJEM a MAM VAS RADA..vazim si co ste urobili a anaozaj ma to dojalo pusu pre oboch

s laskou VASA Lucka

 Vyznanie

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu