Nechce, aby to skončilo, tá realita sa jej páči. Možno preto, lebo je taká imaginárna. Pastelová, ako videnie psov. Rozmazaná. Uletená. Pomaly miznúca a rozkladajúca sa na stále menšie a menšie častice. Ako ona. Doliehajú k nej zvuky zo starého rádia, idú však akosi pomimo vlastného vnímania. Je do seba ponorená až príliš. Príliš sa sústredí na to, aby sa jej podarilo umelo vytvorený raj udržať čo najdlhšie.
Čas si pomaly plynie. Pomalšie ako kedykoľvek predtým. Spomienky sa vracajú a ona si dokáže prehrávač posúvať dopredu, dozadu, dokonca aj pauznúť, kedy sa jej len zachce. Chýba tam tlačitko delete. A snáď sa tam nevysytuje schválne. Aby sme nezabudli. Lebo aj zlé veci sa dejú z určitého dôvodu. Máme sa poučiť, nato sme tu.
Ako ju v 13-tich začalo tlačiť k zemi okolie.
Ako v 15-ke vzdala boj proti všetkým
A začala sa ničiť sama.
Ako podporovala osoby, aby jej ubližovali.
Myslela si, že to tak bude jednoduchšie.
Ako si myslela, že je nezraniteľná
A ako ju nakoniec všetko dohnalo, dokopalo,
dalo niesť zodpovednosť za minulosť.
Bola až príliš zraniteľná.
Možno karma existuje. Ktovie....
Čo by sa stalo, keby niektoré zo spomienok vymazala ?
Jednoducho za nimi navždy zaklapla dverami a zamurovala ich ?
Spravila by to znova?
Vyhla by sa tomu ?
Nemohla by vedieť, ako sa to skončí. A vlastne ani dnes nevie, ako tá fraška, menom život, nakoniec dopadne. Však sme len tvorcovia vlastnej skutočnosti, tak v čom by mal byť problém ? V porovnaní so Somálskymi deťmi je jej fajn. A vôbec neporovnáva neporovnateľné.
V tme sa kráča zle. Ľahšie sa padne, keď jej na cestu nik nesvieti, keď si nesvieti ani sama. Na cestu, ktorú nie je vidieť a ktorá možno zatiaľ ani neexistuje.
Baterka sa vybila.
Zapaľovač stratil.
Zápalky prestali vyrábať.
A cigareta dohorela, špak ako jediný ešte svieti, prosím, nevypínajte ho.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@otvoreneokno
Dá sa v nich nájsť ,,to svoje". Pár vecí nás zrejme spája, možno preto sa Ti zdá, že je to sčasti Tvoj životopis.
Ja si častokrát prirovnávam články k sebe a snažím sa pochopiť.
A úplne všetko vo vlastých rukách asi nikdy nebude. Bohužiaľ.
Dá sa v nich nájsť ,,to svoje". Pár vecí nás zrejme spája, možno preto sa Ti zdá, že je to sčasti Tvoj životopis.
Ja si častokrát prirovnávam články k sebe a snažím sa pochopiť.
A úplne všetko vo vlastých rukách asi nikdy nebude. Bohužiaľ.
4
@otvoreneokno
Raz. Raz, keď nebudeme závislí od okolia, budeme mať vybudovaný aspoň aký taký život, ktorý nám nebude úplne proti srdci. Áno, môžeme začať už dnes, ale to niečo sa nás neustále bude snažiť dať dole. Aspoň zatiaľ to tak robí.
Raz. Raz, keď nebudeme závislí od okolia, budeme mať vybudovaný aspoň aký taký život, ktorý nám nebude úplne proti srdci. Áno, môžeme začať už dnes, ale to niečo sa nás neustále bude snažiť dať dole. Aspoň zatiaľ to tak robí.
Napíš svoj komentár
Použijem len frázu, ktorá sa ľahko hovorí, nikto podľa nej nežije: Všetko je v tvojich rukách.