Posledný deň, krásny, nie preto, že by mal byť posledný. O tom ešte nevie. Nevie o tom, ako sa môže všetko zmeniť behom okamihu, bez toho, aby na tom mal nejakú priveľkú zásluhu.


Nádych.
Krok, prechádzajúci do behu.
Zrýchlený dych.
Nádej žije. Stále.
Nezomrela, ale neverí.

Už nie. Nemá prečo,
Nemá komu.
Nechce.
Nebojuje.

Vzdala to, takže prehrala, pritom
Mohla... mohla mať všetko
Ešte chvíľu, poslednýkrát si vychutnať

Ako jej vlasmi prechádza vietor
Ako jej slnko zohrieva kožu z mäsa a kostí.
Ako jej uši poslednýkrát príjmajú melódiu hudby
Ako nohy až príliš cítia kontakt so zemou
Ako jej znova a znova oťažievajú viečka

Stačí!

Len zbytočne predlžuje to, čo aj tak nakoniec príde.
Zamáva, nikomu konkrétnemu
Len tak, lúči sa...so všetkými a zároveň
Nikým.
So životom.

Možno to pri najbližšom stretnutí skončí slávnejšie.
Túto šancu zanecháva iným.
Tým, ktorí si to zaslúžia,
Tým, ktorí si zaslúžia bojovať za svoj život,

Za svoje šťastie, ktoré nemusia nájsť.
Sú tisíckrát lepší ako bola ona
Pritom dostala šancu, mohla tu byť,
Mohla prísť na to, čo znamená

Trápenie aj radosť
Úspech aj prehra
Bolesť aj výhra

Za ten čas toho zažila dosť, a preto prišiel čas poslednýkrát sa nadýchnuť, zavrieť za sebou dvere a vybrať sa ďalej, inou cestou. Takou, ktorou ešte nikto pred ňou nešiel.

 Blog
Komentuj
 fotka
alroune  16. 8. 2011 13:50
jednoducho zboznujem tvoje blogy
 fotka
lucinka7  16. 8. 2011 17:50
@alroune



ďakujem...a som rada, že sa páčilo
Napíš svoj komentár