Ľúbim, že som ľúbil a teraz si musím sprchovať svedomie. Keď vás prehriata láska obchádza na prúdovom lietadle, nestačí sa zamračiť na predstavy a odpľúvať si ku hviezdam. Často mi robí radosť tancovať na zúbku píly a nespadnúť...kým mám silu, nestačí mi ani to.
Načo my nám sme, keď ja som sme my nám?
Tak, tak..pominuli časy keď som zasnívaný vstával s tým , že to chcem mať..hoci jediné čo som naozaj chcel bolo líhať zase spať. Ale každopádne..

Nech mi nikto netvrdí, že je život sviňa
pomaranč je šťavnatý, ešte lepšie dyňa!
keď sa snažim pochopiť, čo každému chýba..
čo tak dať si zarosený sladký pohár vína?

A také podobné drísty, viete...no čo je lepšie..byť nad vecou, aj keď ste vo veci? V tom istom vreci?
Že vraj všetko na nás záleží..a predsa to môže byť iba dojem myšlienkových krádeží. Musíte si urobiť jasno.
__

Pri prechádzke stretnem toho pozveršteného chlapca a tak sa prechádzame spolu a hádžeme reč o najvhodnejšom dreve na paličky ku bubnom, o srnke Bambi, pijanovi Balúovi....tak veru, ten maco sa chodí ožierať a kradnúť z viníc po kraji, odkedy sa tam prisťahovala ľudská civilizácia. Sťažuje sa mi, že filmový priemysel mu úplne zničil život, stratil svoju utajenú identitu. Showbiznis mu ukázal cestu k večnému rozprávkovému životu, ale ani sa v ňom nestihol zohriať, odkopli ho od kamier a všetci ho teraz majú za loosera. Keď ho raz ľudia chodili obdivovať ako robí saltá z konárov, cítil sa naozaj skvelo, že z neho majú všetci radosť. Neskôr sa odťahoval do mesta, ale stále keď si cvičil akrobaciu, mu začala jeho suseda od dola trieskať metlou o strop. Najprv sa nestaral, ale potom ho zaujímalo prečo niekto robí ten buchot práve vtedy, keď cvičí....a otvorila mu rozčertená starenka a hneď sa s tou metlou naňho aj vyrútila. Vraj doteraz nechápe, prečo sú ľudia v meste takí, ale vtedy sa zľakol a ušiel naspäť sem. Vravím mu, že chcela len kľud..to sú tie medzisusedské vzťahy otravné.
Ale teraz sa oňho už nikto nezaujíma...sem tam ho niekto vyvolá do predstavy pri čítaní kníh, ale už ho bolia kolená od toľkého poskakovania. Dojdeme ku húšťave... odhrniem..a uvidím na čistinke kajak...Mauglí k nemu pribehne, víťazoslávne vytiahne veslo a začne veslovať.
Sedím na konári a pozerám ako ten Mauglí vesluje uprostred džungle v tropickej horúčave, v kajaku, hoci široko ďaleko ani kvapka vody...zmocňuje sa ma výbuch smiechu.

-Mauglí, ty si somár...sláva ti ozaj že udrela ma mozog.

•Hu u huhua kmaak hua heu..guo maa šaša puu.

-Veď dobre, ale ...(nenapadá ma žiadne rozumnejšia odpoveď...úplne ma tou vetou zdiskreditoval a tak sa len hlasne zasmejem...ale je to naozaj pravda..sakra pravda.)
__

Spadnem do teba odkiaľ si
ponorme sa do tohto sveta
nie ako zahľadený do seba
poďme preciťovať prostredie
urobme sa krajším pri každom vzhliadnutí
veci ktoré nás robia modrými
pekné spomienky so šťastnými
polož tam ruku
neboj..sa Ti vráti

Robiť to čo potrebujeme
a nečakať na ďalší odklad...
napr..potrebuješ niekoho milovať, no pri váhaní vám to niečo začne kilovať
__
Predstavivosť koniec nemá
ako púť života..nemá
zaškatuľkuješ si mená
(neskôr sa precitneš a zistíš že...)
čítavaš nemé písmená



 Blog
Komentuj
 fotka
helliumka  19. 2. 2011 15:17
Hlavne v KE ľudia asi radi trieskajú na steny
 fotka
smajlicek12  19. 2. 2011 16:21
klasicky nechápem, ale tak dobrý pocit po prečítaní mám nesklamal si
Napíš svoj komentár