Tak túto vetu som vyslovila, ked som sa vybrala sledovať našu školskú TALENT SHOW.Nemala som prehnane veľké očakávania, predsa len , mladé decká a počula som kto všelikto sa zúčastní a nezdalo sa mi, že by nejak prekvitali talentom, ale samozrejme nemohla som si to nechať ujsť.

S Jessicou a Isou sme sa dohodli, že pojdeme spolu ale ako na potvoru deň pred Talent show(v stredu) sa mi odrazu vrátila choroba a ležala som doma s horúčkami, v stavoch na odpadnutie pri pokuse o vstatie z postele a neuveritelnými záchvatmi kašla.

Vo štvrtok ráno sa so mnou najprv "mamka" hádala, či som normálna že v tomto stave idem do školy, že nás ide objednať k doktorke.Nakoniec som predsa len vyhrala a dohodli sme sa, že ked bude vedieť termín tak mi napíše.

Na World History mi zavibroval mobil a svietila mi tam obáločka.
, , Kedy ti začína a končí obed a čo máš ďalšiu hodinu? "
Rýchlo som odpísala čas a že hodina, čo nasleduje po obede je angličtina.
, , OK po hodine ma čakaj pred školou.Vidíme sa."
, , budem tam "

Tak sme teda vyštartovali k doktorke.Poviem Vám.presne ako vo filmoch.Prišli sme, dostali sme milion papierov na vyplnenie a sestrička nás ubezpečila, že sa na mna doktorka čoskoro pozrie.Čoskoro v preklade znamenalo hodinu.Ale čakanie mi nejak extra neprekážalo, čakáreň vyzerala ako recepcia v hoteli a nad hlavou som mala obrovskú plazmu kde som si medzitým pozrela C.S.I.

Po milion vyšetreniach som sa dozvedela, že mám nejaku infekciu v nosových dutinách preto mám pocit, že mi každú chvilku exploduje hlava.Predpisala mi neuveriteľne drahé lieky(obyčajné antibiotiká na 6 dní za 39 dolárov) a šli sme domov.

Ibaže vo štvrtok mala byť tá súťaž a ja som ju nechcela zmeškať.Bola som dohodnutá s Isou, že mi napíšu kedy podju...Noo napísala mi 18:58 že ano ideme stratneme sa tam.A to to malo začať o siedmej a ja som bola ešte doma a v teplákoch a moja "mamka" práve začínala variť večeru.Obvolala som kamarátov ale všetci už boli na mieste a tak som zúfalá usúdila, že zostanem doma.A nadarmo som sa nadopovala liekmi.A v tom mi zablikala žiarovka nad hlavou.Čo ak Jess ešte nevyrazila? Rúchlosťou blesku som jej napísala "message", či ide a či ma jej mamka nemože potom aspoň hodiť domov , lebo moja nemá čas cestovať so mnou dvakrát.Napísal že ide a že ma hodia, ale že potrebuje aby sme ju my teraz vyzdvihli.Tak som sa hneď obliekla a vyrazili sme po Jess.Dorazili sme síce s 20 minútovým meškaním ale decká(Isa, Jessica a Tobi) nám držali miesta.A potom to prišlo.

Sedela som tam v nemom úžase.To fakt všetci vedia tak úžasne spievať a hrať na gitare klavíri či harfe? Tanec im šiel tiež veľmi dobre! Prosto ostala som ako obarená a vychutnávala som si ten trojhodinový program.Po programe som zabehla niektorým zagratulovať k výkonu, pofotili sme sa a TJ mi "zabítboxoval" pred kamerou.

Ešte sme si trochu pokecali s babami a potom už po nás prišla Jessina host mamka a hodial ma domov.

A tak som toho za jeden deň opať stihla neskutočne veľa!

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár