"Ľúbim ťa."
Povedala jej tie krásne dve slová, ktoré tak veľmi potrebovala počuť, ktoré tak veľmi potrebovala cítiť.Bolo jej jedno, čo si myslia iní, bolo jej jedno, čo si myslia jej rodičia. Nezáležalo jej nad tým. Jediné, čo potrebovala, bolo cítiť, že ju ľúbi a chce byť s ňou. Ach, ako len dlho čakala na túto lásku. Ako dlho... ale oplatilo sa. Dočkala sa, a pre ňu to teraz znamená všetko na svete. Mala pocit, že túto krásnu chvíľu nemôže nič pokaziť. Nič okrem...
NIE! Ohriakla sa v duchu. Nemôže na to myslieť. Nemôže myslieť na ľudskú zlobu, ktorá tak hrozne vrela v ľuďoch a nemohla myslieť na odsúdenie vlastnej rodiny. Je iná, no a čo? Je to hriech niekoho ľúbiť? Aj keď je to žena? Mala právo na lásku tak, ako aj iní a tí nemali právo ju súdiť. Nie, už na to nebude myslieť, nemôže. Nenechá si zničiť to všetko krásne.
"Aj ja ťa ľúbim." Odpovedala jej a cítila, že všetko z nej opadá...

Aby som podotkla, toto nieje o mne!

 Blog
Komentuj
 fotka
demola  24. 7. 2008 15:51
to je o tebe?
 fotka
pawlo  25. 7. 2008 17:11
Celkom pekné - i keď to nie je o tebe
Napíš svoj komentár