Cesta...

Zima mi preniká až do špiku kosti. Cítim, ako sa mi ozýva v tele. Ale je mi to jedno. Nezaujíma nič. Ani moje telo, ktoré sa celé chveje, ani moje nohy, ktoré sa mi po každom kroku podlamujú. Je zbytočné namýšľať si, že je všetko v poriadku. Aj tak viem, že sa všetko pokazilo. Môj život, aj tak už dosť poznačený, sa zrútil, ako domček z karát. Stačilo jedno slovo...jedno slovo vyslovené z tých nechápavých úst. Ako karta po karte sa mi všetko zrútilo, všetko, čo som si doteraz vybudovala.
...ktovie, ako dlho už kráčam. Možno hodinu, dve, alebo celé dni. Neviem presne kam idem, ale jedno viem určite - preč odtiaľto. Moja cesta sa raz skončí, tak, ako sa skončí trápenie nás všetkých.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu