Keď mi bývalo zle,smutno,opusteno.
Lapil ma do pevného objatia.
A ja som mu verila.
Verila,že to objatie tu bude vždy.
Že vždy budeme my dvaja.
Že to nie je prchavý parfém.

Bol väčší,silnejší,trpezlivejší,pokojnejší ako ja.
Bol všetko,čo ja nie.
Bol úžasný.
Bol môj.

Bývam taká.
Trápim sa pre maličkosti.
Urážam sa.

Nikto nieje so mnou,aj keď okolo je mnoho ľudí.
Nepáčia sa mi.
Razí z nich faloš,závisť,neúprimnosť.
Usmievajú sa na mňa a ja im niekedy uverím,že sa o mňa zaujímajú.
Hovno.

Som naivná,nevyspelá,hysterická,závislá.
Závislá.
Závislá.
Závislá na tebe.
Tvojom objatí.
Tvojich dotykoch.
Tvojom tlkote srdca.
Tvojom dychu.

Sama seba som mávala najradšej,keď som bola pri tebe.Milovala som sa.A teba ešte viac.

Sedím v miestnej krčme,lebo je to najbližšie.
Sama.
Fajčím.
Sem-tam príde nejakí usmievavý debil a chce ťa nahradiť.
Ale
pomaly sa stávam neviditeľnou.

Kým neprídeš.

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  25. 4. 2011 22:11
bojíš sa, že nepríde
Napíš svoj komentár