Pre klamných slov tisíce
čo si mi vravieval
na rohu ulice
tu teraz stojím
vietor mi vlasy ovieva
a tvári sa hlúpym
neodveje zlé spomienky.

Dívam sa na zem
púpavienky
spomínam,natrhlal si ich osem
po týchto lozia lienky.
Jedna vysušená
v mojom denníčku leží
aj na nej bola jedna
a roztomilá bola
ako naša láska biedna.

Medzi tými púpavami
tuho si ma objal
a tíško do uškal zašepkal
sladkými slovami
že ma už nikdy nepustíš.

A pustil.

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  11. 4. 2011 16:35
toto je fakt smutné
 fotka
sajuri007  11. 4. 2011 16:42
perfektne umelecky napísané...
 fotka
bajushig  11. 4. 2011 19:15
 fotka
purenarcissism  21. 4. 2011 08:52
mňa ani nikdy nedržal, bol to preľud....
Napíš svoj komentár