Aby ste pochopili trošku viac moj neobyčajný život, musíme nahliadnuť do mojho detstva.Uuuuplneho začiatku mojej existencie spred 16 rokov....
31.August 1993
Trnavská nemocnica.Presne tak, tam som sa narodila medzi desiatou ráno a dvanástou poobede mojej matke, ktorá bola vtedy študentkou prvého ročníka na PFUK v Bratislave. Moj otec vtedy nebol ani pri nej, bol na služobnej ceste vo Švajčiarsku, kde som sa skoro narodila, ale mama odišla domov skôr.Mala som sa narodiť prvého septembra, ale stihla som to na posledný deň prázdnin.Blbý dátum, pretože vtedy začína zase škola a nikdy si nemožem robiť oslavu ako sa patrí... Ale vtedy som na to nemyslela Vraj som ani neplakala, bola som dobré dievča.Dali mi meno Lily, čo značí "známa"v latinčine.Narodila som sa celkom v poriadku, podla lekárov, len nemám sietnicu na jednom oku.Dá sa to prežiť.
Vek: 2 roky
Stalo sa zo mna pekné dievčatko, s dlhými plavými vlasmi, ktoré neskôr ztmavnú na hnedú a zkučeravejú a mám milý pohlad po mame a zelené oči po otcovi.Otec ma začína učiť moj druhý rodný jazyk, francuzštinu.Ešte nechodím ako iné deti, stále trucovito sedím alebo ležím.Prečo? Poviem o chvílu.
Moji rodičia sa začali báť.Vzali ma teda na Kramáre, ktorí po mnohých vyšetreniach povedali aby sme šli do Viedne- urobili mi tam IRM a EKG mozku, na ktorom bolo vidieť, že mám problémy s Bielou Zonou(tí, ktorí ste na medicíne a viete o čom hovorím, vysvetlite mi to pls).Vraj to čo vidia na snímkoch sa nezhoduje ale vobec s mojím klinickým stavom. Začala som ich zaujímať.Bola som vraj malý zázrak, pretože vraj podla toho čo videli na snímkoch som mala byť, aj mám byť retardované dieťa ktoré sa nikdy nebude mocť učiť, chodiť , písať... proste a tak. Lenže ja som už vedela dva jazyky a moji rodičia ešte nevedeli vtedy, že rozumiem aj angličtine, v ktorej a obaja rozprávali ked hovorili o mne, smiala som sa, rozprávala a komunikovala normálne a kreslila som ako každé dieťa v tom veku.
Moj jediný problém bol, že som nevedela vstať a kráčať.Začali sme so mnou teda rehabilitaciu.Umorné týždne Vojtovej metody, pri ktorej som plakala zaberali.Vo veku troch rokov som sa postavila na nohy a behala som.
Vek: 4 roky
Z obdobia ked som mala 4 roky si pamatám asi to, ked som mala nehodu na trojkolke. Stalo sa to počas Oktobra, ked som sa trojkolkovala po ulici a nevidela som prichádzať kamion.Až ked bol blízsko pri mne som spanikárila a spadla som na zem.V momente som bola v bezvedomí.Pamatám si potom len matne cestu do nemocnice a potom moje prebudenie. Mala som tažký otras mozku.
Vek: 6 rokov
Florida.Slnečná Florida v Amerike.Pamatám si slnečné vianoce a zapadajuce slnko... A samozrejme pravidelné dažde o 6tej poobede.Chdila som do školky, Julie Rorhs Academy.Na konci školského roku sme mali vystupenie, a ak poznáte muzikál Pomáda, tak viete čo sa hralo. Na podiu bolo pekné červené autíčko, kabriolet a my malé decká sme spievali... Najkrajšia spomienka z Floridy.No, a zistili mi, že mám prestrihnutý ušný nerv na pravom uchu, preto nepočujem na to jedno ucho.Nosila som strojček do ucha do veku 8 rokov, potom som prestala.
Vek: 7 rokov
Nastupila som do školy tu na Slovensku, do prvého ročníka prvého stupna základnej školy.Zoznámila som sa s bratom.Ano, dovtedy som nemala ani tušenia, že mám brata.A vdaka bohu zanho.
Vek: 9 rokov
Moja prvá cesta do Dubaja, v ktorom som sa napokon usíslila v prestávkami.Myslím to tak, že som chodila hore dole na slovensko a do Dubaja na prázdniny z počiatku, potom sme tam bývali jeden polrok v kuse a druhý na Slovensku a potom som prežila dva roky v škole tam.Jeden z nich nepríjemný, druhý celkom ok.Poznám Dubaj ako svoje vlastné topánky.6 rokov v Dubaji, a zmeníte pohlad na svet.Naozaj!
Vek: 15 rokov
Moja prvá láska. Aaaano, uplne prvá.Zoznámili sme sa cez kamošku, da sa povedať, a jej frajera.A komunikovali sme prevažne cez pokec.Slovo dalo slovo a len reči prerástli v kamarátstvo a presne 10.Septembra aj v lásku.Od vtedy, sme nerozluční.Máme sa radi a dufam, to bude pokračovať ešte dlho a nikdy sa neskončí.
A dalej? Uvidíme ako ma život povedie...
Poprosím komentujte!
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
1
lucyly
30. 6.júna 2009 21:02
pekný blog zaujímavý
2
Miestami vtipný prierez životom. Sranda, že väčšina tvojich životných období je charakterizovaná diagnózou nejakej choroby/úrazu a sťahovaním do iného štátu. Rozprávanie mi prišlo také ..."persepolisovské"
3
Lily život sa s tebou trošku pohral, ale závidím ti, že už od malička si cestovala a učila sa cudzie jazyky. To si nemôže dovoliť každý
4
Mas krásny a trochu smutny zivot zaroven.
Davaj na seba pozor. Myslim, ze za tych 15 rokov bolo tych diagnoz az az !
Davaj na seba pozor. Myslim, ze za tych 15 rokov bolo tych diagnoz az az !
5
No.. nedá sa asi povedať, že by si sa v živote nudila
Ale nechcela by som mať taký život ako ty, aj keď to môže mať veľa výhod Žiť v nestálom prostredí nepôsobí dobre na psychiku a zdravý vývin dieťaťa
Ale nechcela by som mať taký život ako ty, aj keď to môže mať veľa výhod Žiť v nestálom prostredí nepôsobí dobre na psychiku a zdravý vývin dieťaťa
6
Wooow... máš veľmi rušný život... mnohí ľudia toľko neprežijú ani počas celého života
7
fuha, no mas to zaujimave ad 2 roky - mozno mali v pristroji nejaku zavadu.
Vojtovu metodu cvicim aj ja teraz, po tom uraze.. zaujimave, ako to funguje.. co mi pripomenulo, ze je neskoro a treba cvicit koleno
a teraz uz zijes na slovensku?
Vojtovu metodu cvicim aj ja teraz, po tom uraze.. zaujimave, ako to funguje.. co mi pripomenulo, ze je neskoro a treba cvicit koleno
a teraz uz zijes na slovensku?
Napíš svoj komentár