Ktosi ma sotil cez dvere. Nestihla som nic vnimat.....vsetko bolo cudne, nechapala som co sa stalo.Nechapala som, ze vsetko bola len velka, podla pasca.Boli sme ako v pasci na mysi, daju vam syr a zatvoria si vas.Preco ja?Ktosi ma zodvihol zo zeme.Nemohla som,nemala som silu vnimat kto.""Toto je to dievca, pane.""povedal hlas, patriaci asi tomu, kto ma vliekol.""Vyzera....vycerpane.""Povedal zase iny muzsky hlas pobavene. ""Hodte ju k tym nepodarkom,uvidi co s nou urobim neskor."" Rozkazal si a mna znova ten muz tahal kamsi.Isli sme dlho, to si pamatam.
Az k velkym zeleznym dveram, co som poznala podla zvuku otvarajucich sa dveri.
A sotil ma tam.Ostala som lezat.Bola som na konci so silami.
Sajhe:
Bal som sa.Neuveritelne.Mal som chut niekoho zabit.
""Sajhe, nic ti nepomoze ked budes takto chodit hore dole.Sadni si.""Okrikol ma Alamir a ja som nanho hodil pohlad, ktory svedcil o tom, ze mi je to jedno co vravi." Maj silu, chlapce, ak pojde do tuheho.Sadni si." Posluchol som ho tentokrat, zmoliac si ruky nervozne.Co teraz robia s Alis?Zatvoril som oci.Aj tak nic nezmozem.
Po polhodine sa otvorili znova dvere nasej vaznice.A nas zalarnik sotil dnu moju Alis a zabuchol za nou.Chvilu stala, ale potom sa prepadla akoby pod seba, tresknuc na dlazku.""Alis!"" Pobezal som k nej a zdvihol ju na svoje kolena."Zi preboha, zi!Len zi!"Krical som na nu, prosiac ju aj ked ma nepocula.S Alamirom sa mi podarilo ju dostat na nasu biednu postel a staral som sa o nu, kym spala.Pozeral som na jej bezvladne telo.Vyzerala ako anjelik.Moj anjelik.Od hnevu som zovrel prsty v past.
""Bude v poriadku,""povedal mi Alamir,kym hladel na jej telo a skumal ci nemala nejake zranenia.""To dufam,to dufam."
Cosi ma zobudilo.Akysi suchot a buchot.Zazmurkal som do svetla a videl som ze Alis buchala na dvere a kricala." Pustite ma vbon, vy svine!Pustite ma von, nech si to vybavim s vasim panom!"" Prisiel som k nej, odtahujuc ju od dveri."Nechaj ma!Chcem ist tych..."
Bojovala somnou.Ale nastastie som mal silu."N...nestoji to zato, Alis,upokoj sa!""Hned s tym prestala.Ulavilo sa mi.Otocila sa ku mne a hladela chvilu na mna.Potom som len videl ako jej ruka letela aby nakoniec trafila moju tvar.Bolelo to.""Alis!""Zaskucal som."Akym pravom si mi nepovedal co sa to tu do pekla deje?"Sotila ma.Bola rozzurena."Alistaire, nemohli sme ti nic povedat...""Skusil Alamir."Ty mlc!""Zahriakla ho, pozerajuc na mna ako macka pripravujuca sa na utok."Odpovedz mi, ty zbabelec!"Kricala.Vzdychol som si.Bolo to tazke s nou jednat."Mierili na nas pistolami, nemali sme na vyber, a..."
"Nikdy som si nemyslela,ze si taky zbabelec a nedokazes umriet pre vlastnych spoluobcanov..."Hlas jej zlyhal.Ku koncu bolo pocut aj vzlyky a hodila sa mi do narucia.Plakala a ten plac ma bolel.Zdvihol som jej hlavu a pozrel do uplakanych oci."Milujem ta, Alistaire, bez teba nemozem zit.Ty potrebujes byt chranena.A ja ta ochranim, len mi daj sancu."Pozeral som na nu a vedel som ze moje vyznanie ju prekvapilo.A ja som zase nebol vobec pripraveny na bozk.Nahla sa ku mne a zlahka ma pobozkala na pery."Po tolkych rokoch...."zasepkala, mysliac presne na to iste co ja. Zmocnil som objatie."Nemysli si, ze ta uz necham odist, Miss Nolarir."Usmiala sa a ja som ju pobozkal.No tentokrat dlhsie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
endre-silentname
10. 1.januára 2010 00:34
Akosi mi asi chýba súvis s predošlou časťou lebo vôbec teraz neviem čo sa tam vlastne stalo... zrazu som len z jedného bodu v druhom a to mi zrovna moc nesedí
Napíš svoj komentár