,,Co robis?´´
Posadila sa a necujne sa zadivala na dievcinu.
,,Pocitam hviezdy´´odpovedala nakoniec.
,,,Kto si?´´Spytala sa hnedovlaska.
,,Naivna´´pokrcila pleciami cervenovlaska a opet sa zadivala na oblohu.
,,Ja som svetluska´´predstavial sa druha.
Dievcina na nu stocila svoj zasneny pohlad a prekvapene zamrkala ,,Svetluska?´´
No druha ju uz nepocuvala. Az privelmi zaujato hladela kamsi do sametovej oblohy.
,,Poznas Psiu hviezdu?´´ pretrhla ticho Svetluska. Mozno to povazovala za slusnost a mozno ju iba to ticho hrozilo...
Naivna pokrutila hlavou.
,,Tak sa pozri´´ukazala na najmensiu ale zato najkrajsie ziariacu hviezdu na oblohe.
,,Je malicka´´zasmiala sa priamo detsky druha.
,,Nemusi byt´´odpovedala Svetluska a vzala ju za ruku. Viedla ju tmavym cintorinom, hrozostrasnou ulickou a nakoniec zastala na prazdnej planine.
,,Obzri sa´´nakazala jej.
Naivna sa rozhliadla do tmy. jedine co vsak v tme videla bol odlesk svetluskynych oci.
,,Ziaris´´hlesla.
,,Tak je to spravne, som Svetluska. Ale pozri sa na oblohu.
Cervenovlaska stocila pohlad na psiu hviezdu. Jej oci sa rozsirili udivom
,,Je...je vedia a ziari skoro ako ty!´´ rozplyvala sa Naivna nad tou krasou.
,,Lenze aj hviezdy raz zhasnu....tak...tak ako svetlusky!´´dodala.
Prekvapena Svetluska na nu vrhla karhavy pohlad. Vzapeti sa vsak pohrdavo rozosmiala
,,Dieta hlupe, to je hlupost´´uzemnila ju vzapeti.
Bolelo to...Naivnu bolelo, ked sa jej smiali.
Namrzene sa otocila k Svetluske chrbtom.
Ostala v tme sama a svetluska tiez. Hoci inym svietila na cestu sebe nikdy. V tme sa sama bala a naivna taktiez. Boli vsak priliz hrde na to, aby si to priznali. A svetluska sa rozvzlikala...
,,Svetluska?Ty places?...No tak neplac, ja....ja som to tak nemyslela´´ a Svetluska si vzapeti utrela slzy s hnedozelenych oci, pousmiala sa.
,,Tak pod´´Teraz dievcine svietila na inu cestu. Bola kamenna a chladna. Ladovy mramor mrazil Naivnej bose nohy ale kracala hrdo dalej.
,,Svetluska?´´
Obe sa zastavili a pozreli si do oci. Boli na konci cesticky a zacitili pod nohamy mekku travu.
,,Dakujem´´zasepkala cervenovlaska a zovrela malu Svetlusku v naruci.
Na horizonte sa objavili fialkaste zore, prechadzajuce pomaly ale iste do krvavocervenej...a Svetluska zhasla. Uz totiz nemusela svietit Naivnej pod nohy. No Naivna uz tiez nebola naivna. Stala sa z nej Princezna. Rano svojim leskom a krasou ukazalo tentokrat zo zivota to krasne. Na konci cesticky odhalilo vsetky krasy-kvety, ktore ju lemovali, macku, ktora tade prebiehala a odlesky slnka na bielom mramore.
Ruze zakvitli, vtaciky spievali a krasa poletovala spolu so svetluskamy.
A hoci sa Princezna hnevala na Svetlusku, ze jej ukazala iba tie, hrozostrasne a chladne cesticky zivota, dakovala jej za to, ze ju naucila takouto cestou prejst. Tym prijemnym v zivote sa prejde lahko. No na to tazke je prijemnejsie mat svetlusku, ktora vam posvieti na spravnu cestu a da na vas pozor.
Slnko uz bolo vysoko ale Princezna stale zvierala Svetlusku v svojich rukach. citila, ze ked jej pomohla s tym tazkym, tak ona by Svetluske mala ukazat radost a smiech.
Kazdy mame v zivote niaku rolu. Ci uz sme prelietava, ochranitelska Svetluska s realistickym pohladom na svet alebo naivna, neporiadna Princezna, s hlavou v oblakoch. Ale obcas si mozu dopomoct prejst casom, priestorom a zivotom alebo iba prebehnut cez chladny chodnik lemovany krasnymi ale zato nebezpecnymi ruzamy.
Svetlusky dohasli,
Princezny plakali
Svetlusky malovali svet,
no Princezny maly terpentyn...
...hlupe, niavne Princezny.
A este jedno youtube prekvapko
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
digitalko
4. 10.októbra 2007 22:03
V čom si robila video pre Lucy ?
Napíš svoj komentár