Prazdniny IX.

-Lili počkaj,-kričal z amnou.Obzrela som sa.Podišiel ku mne a pozrel sa na moje rany.V jeho očiach bolo viac bolesti ako kedykoľvek predtým.
-Áno, tie rany spôsobila nenávisť, samota a opustenosť, neboj sa niesom rozmaznana ako princezna,-povedala som pevne hoc oči som mala plne slz.
Rozutekala som sa hore do hotela. Ledva som vyšla hore schodmi, lebo vdaka slzam som videla uplne rozmazane. Presne som vedala co robit.Kupelka, ziletka a potom nekonecna ulava. Vaňa bola plná krvy zmiesanej s vodou.Po mojom "obrade" som bola volna ako vtak, lahka ako motyl, cítila som ze mi nic neublizi. No ten pocit netrval dlho. Cela od krvy som sa dotrepala k postely a okamzit som zaspala.
Zobudila som sa na hroznu bolest hlavy, otocila som sa na bok a tam som zbadala Dennyho.
-čo tu robíš?-spýtala som sa ho nahlas. On neodpowedal.Všimla som si ,že mam ruku previazanu obvezom.
-Prepáč mi,-povedal. Keď som sa pozrela do jeho oci, hned som olutovala co som mu powedala. Rozplakala som sa.Denny sa prisunul bližšie ku mne a nežne si ma pritúlil. Bezslov, kt. boli vtej chvíly uplne zbitocne.
-Lubim ta,-zasepkal mi do ucha.Pozrela som sa na neho.Znova do jeho očí. Boli iné, znova tak krásne iné. Nebolo v nich toľko smútku, nežne mi hovorili: Lili pozri sa ja ta lubim, len sa pozri.
Vtedy som ho znova objala, ale ešte silnejsie.
-Chod sa prezliect Lili,-povedal mi Denny po dlhšom čase. Ja som bezslova odišla aj s čistými vecami do kupelky. Dlhe rifle,dlhe tričko,klasika.
-Predo mnou sa nemusíš hambiť, chapem ťa,-povedal a vytiahol si rukáv. Jeho ruka. Nikdy predtym som si to nevsimla,mozno preto, že som bola privelmi zaujata jeho očami. Tie jeho jazvy na rukach boli ako moje. Stare,zahojene, ale aj uplne cerstve.
-Denny ,-povedala som a zase som ho silno objala.Spolu sme si lahli na postel a slubili sme si , ze s tym prestaneme. Potom sme zaspali. Ale este predtym som mu dala bozk na celo a powedala mu ako velmi ho lubim, lenze on uz spal.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu