ovládne myseľ i telo,
najskôr je mĺkva,
no začas,
akoby kričať sa jej chcelo.
Má rôzne podoby,
no stále je tá istá,
prebýva v každom z nás,
už od nepamäti,
tak nevšedná, tak čistá.
Raz spája duše dovedna,
inokedy zase delí,
a tak bez varovania,
prichádzajúc z neznáma,
zavše citom našim velí.
Či už k bohatým, a či k chudobným,
všade ona zájde,
nikde ju však nehľadaj,
lebo len vtedy skutočná je,
ak sama si ťa nájde.
Veru taká je,
dnes, zajtra či v inej dobe,
nositeľka radosti,
ale aj smútku kňažná,
čo rovnaká je v mladosti i starobe.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kristinakostiviarova
31. 8.augusta 2015 21:52
To je krásne !
Napíš svoj komentár