Svetlo mesiaca prenika cez okno do mojej izby.
Rozziari ju celu akoby som zasvietila lampu.
To, co sa stalo dnes, uz nechcem zazit nikdy.
Ked bludis svetom, a v rukach si prajes drzat tej cesty mapu.

V podstate sa to stava vzdy, ked uvidim stastie druhych.
Vtedy spomeniem si na smutok ktory prichadza z tuzby.
Rada by som vyviazla, zo sveta kde sa vsetci hraju na mudrych,
hoci ani raz v zivote nezazili sladkost bozku, ktora plynie ako melodia hudby.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár