Nemôžem, nechaj ma na pokoji! Navždy! Počuješ? Daj mi už konečne pokoj! Navždy!
Naozaj to chceš?
Hm...
Prišiel k nej a pobozkal ju. Vášnivo, neskôr vášnivejšie a znova pomaly. Presne tak, ako to milovala. Ako milovala bozky, bozky od neho.
Budeme spolu navždy. Navždy šťastný, nežne jej šepkal do ucha. Bol úplne iný ako pred pol hodinou. Vtedy hádzal o zem všetko, čo mu prišlo pod ruku. Rozbil taniere, poháre, roztrieskal nové dvere a takmer rozbil aj telku. Robil to často. V záchvate zúrivosti mu bolo jedno, čim trieska. Čím mláti. Čím mláti ju.
Beznádej-nádej.
Bolesť-láska.
Odpustenie-zmierenie-sex.
Budeš si to musieť zamaľovať, miláčik. Mala by si sa dať do poriadku, zachvíľku prídu moji rodičia.
Samozrejme láska. Ľúbim ťa.
Aj ja teba. A veľmi, sakrasticky sa uškrnul.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A páči sa mi štýl