Slávna šestka FOREVER (alebo už NEVER)

Ľudia, ktorí vedia, čo je "Slávna šestka." Viem, že je všetko trocha iné, ako to bolo predtým. Neviete si predstaviť, ako ma to všetko mrzí. Viem, že to beriete ako moju pochabosť, márnivosť a tvrdohlavosť. Viem, že ma ani jedna z vás nechápe, viem, že nechápete, prečo robím to, čo robím. Snažila som sa to vysvetliť, ale videla som, že váš nechápavý pohľad sa nezmenil.
Všetko, čo robím, robím preto, lebo to tak CÍTIM. Nechcem sa hrať na statočnú a chladnú, lebo taká nie som. Môj život bol vždy zložitý a trocha popletený, a aj keď taký v skutočnosti nebol, stal sa ním už len tým, že ja som ho tak brala. Nerobím nič, čo by som nechcela, nerobím nič, čo by som mala ľutovať.
Neviem, ako čo skončí, ale dívam sa na to pohľadom, čo sa má stať, sa stane, a ak sa aj čosi stalo, čo sa mi nepáčilo, viem, že sa to malo stať.
Nemám rada, keď na mne čosi leží.
Stále sa budem správať podľa seba, podľa svojich citov a úsudkov, nie podľa cudzích. Nespravím niečo, čo nechcem sama, aj keď to chce niekot iný. Nebudem sa správať, akoby sa nič nestalo, keď sa čosi stalo, nebudem sa usmievať, keď nebudem sama šťastná, nebudem plakať, keď nebudem sama smutná, nebudem sa tváriť, že mi nič nevadí, keď mi predsa len niečo vadí, nebudem sa tváriť, akoby sa nič nezmenilo, keď sama nemám pocit, žeby to bolo také ako predtým.
Pretože sú to MOJE POCITY, pretože sú to MOJE CHYBY, pretože je to MOJ ŽIVOT. Vždy ma môže niekto nepochopiť, vždy ma môžu VŠETCI nepochopiť, ale nikto mi to nemôže VZIAŤ.
Nemyslíte si, že som sebecká, lebo nie som. Konečne som si uvedomila, že nech už sa deje čokoľvek, vždy pri mne bude niekto stáť, čo len jeden jediný človek z celého sveta, ktorý sa mi obrátil chrbtom, napriek všetkým mojím chybám, a aj keby sa už ani jeden taký človek nenašiel, nikdy nie je čas na vešanie hlavy, pretože budem mať vždy SEBA, a aj keď už nebude prečo žiť, budem žiť pre seba a budem si slepo namýšľať, že to je dostatočný dôvod na to, aby som stále žila. Robím chyby preto, aby som sa z nich učila, a spravím ich toľko, kým nebudem taká poučená o krutosti života, koľko sama nebudem chcieť.
Nič vám nezazlievam. Na nikoho sa nehnevám. Len ma trocha mrzí, že ste sa na mňa vykašlali vtedy, keď som vás najviac potrebovala. Našiel sa však človek, ktorý ma trpezlivo počúval, napísala som, že jeden človek sa musí nájsť, ktorý bude pri mne stáť. Len som si myslela, že keď už ma mal niekto podržať, mali ste to byť vy.
Nič nie je také, ako som si predstavovala, a možno práve tým je život taký zaujímavý. Nikdy ma neomrzí žiť, prebýjať sa všetkými problémami, ktoré mi prídu do cesty, lebo O TOM je život.
Iva, Ľuba, som rada, že ste našli to, čo ste hľadali.
Moma, Leňuš, verím, že tiež raz budete rady, že máte to, o čom ste snívali.
A Dominika, ty, prosím, zostaň so mnou, lebo si mi po všetkom dala pocit, že sa predsa čosi nezmenilo a je také, ako predtým, dala si mi pocit, že stále ŽIJEM, to, čo som potrebovala. Budeme aj naďalej hľadať to svoje šťastie.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu