kolíše môj hlboký let,
padá na mňa chladná tma,
pokúša sa podlomiť ma.
Nad priepasťou sa divo zmietam,
nevnímam, že ešte stále lietam,
do bezodnej hmly ma ponára,
tá sila tiaže ma umára.
Krídla mi bičujú kvapky dažďa,
moje rany ďalej dráždia,
tmavá zima mnou preteká,
pokoj predo mnou uteká.
Vlna úderov ťahá ma k zemi,
kymácam sa ponad útesmi,
každú sekundu môže ma strhnúť,
sebeckosť sveta bodnúť.
Stále rozmýšľam nad tým,
že kým ja nepokojne spím,
mysľou si šťastie hľadám,
napriek tomu stále padám.
Opäť, vlastná tvorba
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
3
Sak ona pise to co citi v dusi.To poznam. Ale nebude stale smutna cize cakajte aj pekne basnicky
7
pekne napisane a velmi dobre chapem, to ze vesele basnicky nevies pisat..aj ja som si to vzdy myslela az kym som sa sialene nezamilovala a nic smutne zo mna nevychadza
9
ja tiez pisem iba smutne, neviem preco v tych smutnych je viacej sily, tu v tych veselych nejak nenachadzam, opat pekna pesnicka-myslim ze raz dopadnes, ale do naruce milovanej a uz nebudes musiet iba snivat
10
proste fakt len chvaly sa daju...šak ty choď za spisovateľku....aspoň nejaké knižky by každy čital - tvoje
Napíš svoj komentár
ale uz by si mala pisat trosicku veselsie basne