Je cudne, ze este v tomto veku mam tendencie naletiet a nechat sa popalit.
Skryvat svoje city. Je toho tolko co by som rada vyslovila, spytala sa, tolko myslienok mi bludi v hlave. Ale ako?Ako to spravit, aby som neznicila aj to malo co mam? Vyberam si moznost mlcat navzdy a nestratit ta nadobro.
Je smiesne ako moc mozete mat s niekym intimny vztah a pritom ho vobec nepoznat alebo bat sa vyslovit nevyslovene. Tie veci co medzi vami visia a je nad slnko jasnejsie, ze raz k tomu dojde. Prirodzeny vyvoj akehokolvek vztahu. Vzdy pride na city, na buducnost, ziarlivost,.. nepotrebujem nikoho vlastnit, ani byt s niekym kazdy den, ale moznost, ze niekto na koho myslim, mysli na mna nie len ako na sexualny objekt je viac ako pritazliva. Preco sa vsetci tak bojime citov, toho co citime k niekomu inemu?? Ved to neznamena okamzite, ze planujeme svadbu, deti alebo spolocne byvanie.
Uz ma unavuje citit a nemoct to prejavit. No obetujem svoje pocity a tuzby na ukor toho druheho. A stane sa to co vzdy, pride niekto predo mnou a povie vsetky tie veci a lasku mi ukradne. Ako vzdy, a ja si poviem, ze uz nebudem vahat, cakat, bat sa,..alebo sa uz nezalubim. Som uz zvyknuta na samotu na emocianalnu prazdnotu, nepocitujem uz potrebu byt milovana. Neviem ako sa to robi, neviem co sa vravi, ako sa dotykat, ujdem. No na druhej strane ma samota desi. Kolkokrat vidim pariky ako sa cakaju na zastavkach ako sa obdaruvaju alebo vrucne obimaju a pichne ma na mieste, kde este pred rokmi bilo cervene srdce. Srdce plne nadeje, lasky a nehy. Pichne a ja neviem preco, zastavim sa a cakam aky impulz pride do hlavy. Lia mala by si nieco spravit, nemozes byt sama, nemozes, ty to nevies...
Ano som spolocensky zivocich. Rada obimam, obdaruvam, bozkavam a cakam svojich priatelov. Rada ich rozosmievam a placem s nimi, davam im pocit vynimocnosti alebo naruc a pochopenie. No ja sa chcem v noci tulit k niekomu , kto mi vsunie dlan pod tricko a ja jemu do vlasov. Bohuzial pre mna sa tazko najde jedinec, ktory by bol ochotny to so mnou skusit, a mne by sa pacil. Nie som konvencna a bolo by to komplikovane. No som obetava a milujuca. Davam slobodu a doveru. Doveru, ktoru zatial iba zneuzili. A som pri tom znova. Naco vztah? Naco mam hladat niekoho, kto mi zas a znova len rozrype stare jazvy? Nie, nie som ja masochista. Nenecham sa tyrat a vyuzivat, klamat a podvadzat lebo to len stupnuje moju paranoiu.
Za posledne dni som mala vo vnutri mensi zmatok, vibracie, tlkot..Deje sa nieco, co ma nadnasa, z coho som normalne stastna! NO SVOJOU neschopnostou verit a nenahlit veci to mam nabeh cele pokazit! Staci sa len uvolnit a dychat, neprepadat panike. Verit a v podstate sa tvarit, ze o nic nejde a mozno to tento krat skonci mojou rukou v jeho vlasoch a jeho rukou pod mojim trickom.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
husky
3. 6.júna 2010 13:39
hm ale co je zle na nekonvencnosti? podla mna je ovela horsie nahlit sa a byt konvencny
Napíš svoj komentár