Typicky taký deň začne napríklad takto: Vstanete z postele. Nálada nie je zlá, i keď je vonku sychravo, ani psa vyhnať. Umyjete si zuby a hoci z kúpeľňového zrkadla na Vás pozerala pár krát už aj krajšia tvár, stále to mohlo byť aj horšie. Spravíte si kávu, raňajky, otvoríte chladničku a v tom momente to príde. Nie je mlieko. A v tej chvíli ste si istý, že hnusná káva bez mlieka je len prvou zo série príšerných katastrof, ktoré na Vás dnes čakajú.
S náladou horkou rovnako ako káva bez mlieka som si otvorila mail. Tam ma ako Bobák pod posteľou čakalo vyrozumenie od mojej drahej univerzity, že mi zrušili odbor a mám si vybrať či budem pokračovať v inom meste, alebo zmením odbor za príbuzný.
Zapnem fejzbúk. Chalan, ktorý nadával na Kurta Cobaina a ja som z neho stále hotová flirtuje s mojou najlepšou kamoškou Šarlotou rovno pod jej statusom.
Idem do mesta na aute s rodičmi. Nielenže nevybavím nič z formalít, ktoré potrebujem, lebo všetci kompetentný majú dovolenky, ale zmoknem ako mača. Na mokré mačiatka je žalostný pohľad.
Po ceste autom naspäť sa s rodičmi staneme svedkami autonehody, roztrasená vybehnem spolu s otcom von, pripravená vyťahovať z auta ranených. Našťastie vodičovi sa takmer nič nestalo, len je v šoku. Mama volá záchranku, počkáme kým prídu a pokračujeme v ceste domov.
Pípne mi SMSka od Šarloty. Chalan, ktorý nadával na Kurta Cobaina jej písal. Idú s Kamošom večer do Horného Baru a máme sa pridať.
Do baru vchádzame v poradí Šarlota, Chalan, ktorý nadával na Kurta Cobaina, Ja a Kamoš. Šarlota sa posadí na pohovku, Chalan, ktorý nadával na Kurta Cobaina sa posadí k nej a Kamoš sa posadí ku mne. Chlapci udržiavajú konverzáciu v rámci dvojíc, obe sa bavíme ťemer výlučne so svojím prísediacim a ja strácam silu silene sa usmievať.
Doma opäť zapínam fejsbúk a zistím, že najlepšia kamarátka zo strednej si ma zmazala z priateľov. Už dlhšie mám pocit, že náš vzťah ochladol, že som sa jej ozývala častejšie než ona mne a že som z jej strany cítila nezáujem o mňa. Ale toto bolo priveľa. Píšem správu: „Zlatko, nedáš mi spávať. Prečo už nie som medzi Tvojimi priateľmi?“. Naivne verím v nejaké debilné nereálne vysvetlenie typu, že ten fejzbúk proste zblbol a naše priateľstvo nedopatrením zožrala nejaká trojská červia diera, alebo podobná Í Téčkarská príšera.
Do polnoci mi príde naspäť odpoveď s rozumnými aj nerozumnými vysvetleniami z ktorej napoly oprávnene vyplýva, že som sebecké decko, ktoré robí chyby, že už nie som tá osoba, ktorú mala rada a že už nestojí o to, aby som ešte bola v jej živote. V každom prípade sa to dalo napísať aj krajšie.
Tak toto bol zlý deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár