Mám plné zuby eura, plynu, finančnej krízy, kecoch o ťažkej škole, o skúškovom, o zranených kolenách, plesoch, aj najnovších láskach všetkých mojich známych, prípadne o problémoch s láskami nie až tak novými.

Mám toho proste dosť. Nechcem počúvať o svadbách, nechcem hovoriť o výsledkoch skúšok a hlavne nechcem hovoriť o sebe...

Teraz by som potrebovala nebyť sama v byte, samota je ten najväčší problém a tie ostatné sa od nej len odvíjajú. A nebyť samoty, nad tými ostatnými by sme nemali čas uvažovať.


Čo teraz chcem? Chcem viesť viachodinový rozhovor, ktorý ma nebude nútiť riešiť nič, čo sa ma dotýka. Rozoberiem, ako sa mi podarilo roztĺcť takmer ešte plnú fľaštičku s make-upom, ako netuším, akú dekoráciu si mám zavesiť nad sedačku a neviem, čo sa hodí k môjmu novému opasku. Zase chcem mať svoju „one-man show“ a mať obecenstvo. Nehovoriť o ničom osobnom, len sa smiať a všetkým pripadať vtipná. Rozhovoriť sa o tom, či je na vlasy lepší čokoládový, mahagónový alebo gaštanový odtieň. A o tom, aké zlaté je naše šteňa, ako neviem, čo si mám budúci týždeň ešte uvariť a znovu dať raz k dobru svoje lyžiarske, školské a šoférske historky. Sú tak nevinné, že mi nemôžu ublížiť...a to už je v tejto dobre máločo...

 Blog
Komentuj
 fotka
mensrea  17. 1. 2009 16:51
Blindness can be a blessing.
 fotka
zuzanne112  17. 1. 2009 17:11
ten koment nado mnou je zaujímavý..
podľa mňa tie dobré časy pominuli ako všetko dobré na tomto svete!
 fotka
renik  17. 1. 2009 17:27
hovoris mi z duse... a zdas sa mi strasne sympaticka... hmmm... neviem preco
 fotka
takzvany  17. 1. 2009 18:01
svätý pokoj. to aj mne treba
 fotka
husky  17. 1. 2009 21:10
chybaju ti babske reci o nicom...a pritom o vsetkom...ze?
Napíš svoj komentár