- Už nevládzem. Nikdy nebudem dosť dobrá, nech urobím čokoľvek.
- To nie je tvoja chyba. Vieš, čo bola posledná veta, čo som ti napísala? - odpoveďou bolo prikývnutie - Stojím si za tým. - a usmiala sa.
Pozrela na ňu smutnými orieškovými očami a po lícach jej nehlučne stekali slzy. To, že neplakala nahlas, len tak potichu a zúfalo, jej naháňalo strach a pohladila ju po ruke.
- Prečo...? - zarazil sa v strede vety a nedopovedal - Stalo sa niečo? - vykĺzla spontánna otázka, ale odpoveďou na ňu bolo len ticho a pohľady dvoch tmavovlások, ktoré hovorili viac než slová. Bolo jedno, o čo ide, podstatné bolo, že to bolo zlé. Dosť zlé na jasnú letnú noc.
Chytil ju za ruku a ona ju tíšivo pohladila po líci, až ich prekvapilo, keď sa ozvala.
- Nič, len... - zlomil sa jej hlas a zavzlykala. Vlastne o tom nechcela hovoriť, ale zároveň chcela, aby to vedeli.
Obaja naraz ju objali s tým, že ju majú radi. Zrazu sa ozval rýchly klopot opätkov. Vedela, že ho vydávajú vkusné nízke lodičky s elegantnou sponou a že ich majiteľka mieri neomylne k nim trom.
- Ako mám s vami oslavovať, keď ste stále vonku? - posledné dve slová už povedala pomaly, za to priamo úmerne zrýchlila krok. Pozrela sa na ňu a s jasným pohľadom ju bez slova objala. Pošepla jej pár slov, pohladila ju po vlasoch a ona si uvedomila, že takúto ju videla len málo krát, o to intenzívnejšie ich to však vždy obe zasiahne.
Stáli tam v tme všetci štyria. Slzy jej pri nich prinášali úľavu, ako keď voda vyplavuje naplavenú špinu. Boli pri nej. Potrebovala to tiché pochopenie, objatie, tie oči, v ktorých sa odrážali ich obavy o ňu.
Prešla pol hodina, uschli aj posledné slzy a spolu s nimi sa kamsi hlboko potlačil aj ich dôvod. Šla vedľa nej dnu a sadla si.
- Nalejem ti ešte víno, dobre?- znelo to skôr ako oznam, nie ako otázka.
- Nie, nalej mi radšej niečo tvrdé, to bude lepšie. - ozvala sa pomaly a jej oči akoby vyratúvali všetky dôvody.
O chvíľu už v ruke držala prázdny pohár a prežúvala arašidové chrumky, ktoré jej liezli do zubov. Cítila sa ako keby začínala písať na čistý list papiera, ibaže popri tom si stále uvedomovala, že nech spraví čokoľvek, ten papier bude vždy v zošite, ktorý má aj predchádzajúce strany...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
batoricka
22. 7.júla 2008 20:09
ten posledný odsek je krásny...
Napíš svoj komentár