Všetky ingrediencie som si dopredu pripravila a dala som variť mlieko. Všetko išlo ako po masle, kým som nezistila, že som si pomýlila cukor so soľou. Skoro ma od hnevu roztrhlo, lebo to sa mi už pár krát stalo. Tak som tam dala veľkú dávku cukru. Potom mi začal zvoniť mobil a kým som prešla do inej miestnosti vybavila hovor a vrátila sa späť, celí puding mi prihorel. Rozmýšľala som, čo ďalej a oprela som sa o okraj stola, kde bolo položené vajíčko, ktoré som samozrejme rozbila. Tak že ho idem utrieť a samozrejme vreckovkami, lebo som nemala nič lepšie po ruke. Celé som to s tým akurát rozmazgúrila po celej dlážke. Tá potom príšerne lepila.
Puding som už nemohla zjesť, tak som ho vyliala do drezu. Po tom čo som uvidela som sa skoro rozplakala. Celý hrniec mal úplne čierne dno. Tak som si povedala, že to idem umyť.
Samozrejme - nebola by som to ja, keby že komplet všetko okolo by nebolo mokré. Nevadí, to bol teraz môj najmenší problém...
Začula som zaštrngotať kľúče v zámku. Hneď som vedela, že to bude buď mama alebo sestra. Bola to mama. Keď videla, čo som urobila v kuchyni, skoro ju od hnevu roztrhlo. Tak som sa jej začala ospravedlňovať a pripomínať jej, že je Valentín a že teraz by mi to mohla odpustiť... Hodila som pár takých slovíčok a potom už zmäkla. Ale stále bola na mňa aká si prísnejšia...Uvidíme, ako to bude zajtra...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lajla12
14. 2.febuára 2012 20:08
A hrniec som aj tak nevyčistila...
Napíš svoj komentár