Strašne mi je smutno za rodičmi. Brat si išiel požičiať snowbord. Pozorovala som ho z nášho balkóna ako ide dole. Potom som sa išla osprchovať. AU! To bolí. Vybehla som z sprchy s osuškou rovno na balkón. Spadol z kopca. Pod ním bola kaluž krvi. NIE! nie! nie.. Nechcem aby to bola pravda. Prišiel na svah záchranársky vrtuľník. Previezli ho do horskej nemocnice.
-Nikol, rýchlo sa obleč.-
Zišli sme na parkovisko a ponáhľali sme sa do nemocnice.
Vošli sme do izby kde ležal brat. Babka sa mu prihovorila a on nič. Lekár nás poslal na chodbu. Tri hodiny sme čakali zmorené na chodbe. Potom nás lekár zavolal dnu.
-Dlho tu s nami asi nebude.- povedal babke lekár
Babka sa z ním rozprávala že čo je bratovi kým ja som zatial išla k posteli.
-Ben počúvaj ma Ben!-
-Ži tak ako som žil ja a buď optimistom.Mal som ťa rád. Zbohom.-jeho posledná veta
-NIE!! NIE! Nie-
-Je mi to vážne ľúto-povedal doktor
Bežala som. Bežala som celou chodbou, schodmi, nemocnicou. Stále som bežala aj keď som nevedela kde. Už som nemala žiť pre koho. Tých ktorých som najviac ľúbila som stratila. Dobehla som na izbu a tam som si s bratovov žiletkou preťala žili. A tak som sa aj ja rozlúčila zo životom.

KONIEC.





Odporúčam prečitať všetky časti aby ste vedeli o čom to je

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
upirka113  8. 12. 2010 14:50
heh ty vrahyňa!! všetkých pozabíjaš
Napíš svoj komentár