Oči som mala červené od plaču. Celý pondelok som preležala na posteli. Opustila som sa. Chodila som po dome v čiernom ako bez duše. Nikde som nechodila okrem školy. Bolo to moje utrpenie. Chcela som ísť za nimi. Keď u nás upírov niekto zomrie sme na seba akosi nadviazaný. Komunikujeme zo sebou ale nevieme o tom. Už dýžden som mojich rodičou nevidela. Bola som trochu veselšia. V pondelok ma zavolala Jessica na záchod.
-Musíme sa porozpávať-
-Ja nie...-nedopovedala som
-Je mi to veľmi ľuto čo sa ti stalo ale mala by si byť trochu veselšia-
-Ja nemôžem ani keby som chcela-
-Prečo?-
-Som upírka-
-Čože si?!-vyľakane sa opýta Jessica
-Upírka a upíri sú na seba nadviazaný najmä keď sa majú radi.-
-Aha-
-Hmmm??-
-Nikomu to nepoviem sľubujem- a ušla mi
Poslala som jej SMS " Neboj sa nekušem spolužiakov ". Po obede som stretla Petra.
-Je mi to ľúto veľmi.-
-Aj mne-
-Zajtra mám narodky. Prosím priď na oslavu.-
-Nepochopíš to ale ja nemôžem.-
-Aha chápem-povedal smutne a rozlúčili sme sa

POKRAČOVANIE...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kika59584  1. 12. 2010 16:08
Viac rozvijaj vety....A bude to ok...
Napíš svoj komentár