Niekedy unikám z reality.
Neustále sa nad niečím zamýšľam, filozofujem, moje myšlienky sú ponorené v minulolsti, alebo v budúcnosti.
Aj keď prítomnosť, daný moment, je v tej chvíli najdôležitejší.
Veď žijeme pre prítomnosť, a nie pre minulosť a budúcnosť.
Moje myšlienky venujem veciam, ktoré boli, a už nikdy nebudú, alebo ľuďom, ktorí ani neexistujú...
Veľmi veľa času z môjho života venujem len snom, ktoré sa aj tak nikdy nenaplnia.
Občas unikám realite...
- IF YOU WANT TO SAVE THE WORLD, KILL PEOPLE -
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
faker
27. 5.mája 2008 21:42
to aj ja ...ale vsimla so msi ze to robim len ked som sama, ked som v spolocnosti a ked mam co robit tak nieje cas na to mysliet.Bude to tym ze samota casto sposobuje podobne depresivne myslienky
2
depresivne?...ludia ako rozmyslat je depresia?!...ako co to je??....ved je uplne uzastne rozmyslat zamyslat sa..rozvijat svoju mysel...akurat s tym jedinym suhlasim ze je potrebne zit v pritomnosti...a z minulosti si brat len skusenosti...
Napíš svoj komentár