....všetko tu už akosi bezprostredne bolo...
bolo vidno a aj sa zotmelo...
bola láska aj bolesť...
cez všetko sa učíme preliezť...
boli tu sklamania...
dotyky a v nich sladké lámania....
spoznávanie a aj vymazávanie spomienok...
bol hodený aj do vody kamienok...
bol zapálený a aj zhasnutý plamienok...
boli sľuby a aj vojny...
zažili sme objatie ale vieme aj to aké je to byť voľný...
zažili sme strach... pár krát sme si vzdychli - ach....
príkazy...zákazy...rozkazy boli aj pre nás nutné...
pre každého bolo raz niečo smutné...
každý mal svoje nutkanie...
aj bolľavé koleno... a fúkanie....
vieme ako chutí ťažoba na duši...
spoznali sme ako je to keď niekto niečo tuší...
aj slzy mali už svoju premiéru... a šťastie malo svoju derniéru...
počuli svoj aj cudzí krik...
a v tichom priestore sme hľadali únik...
vieme ako chutí smiech...aj to ako sa človek cíti keď mu na dôležitú otázku odpovieš- ,,a nech"...
videli sme dúhu...aj lúku...jednu - druhú...
vieme, že ľuďia sú a budú...
všetko sme akosi pomaly vymysleli...
vieš aj to aké je sa báť...mať o niekoho strach...
vieme dôverovať ale aj preverovať....
učili nás dodržiavať sľuby... ale nepovedali nám kto koho ľúbi...koho čo bolí...
vieme si priať...lákať...dávať ...mať....
všetko tu akosi už bolo...
...... vieme sa zadívať na seba... a prehovoriť si do tela...
........bolo tu asi všetko...
....jediné čo mi tu chýba je boj a nevzdávanie sa toho čo tu ešte len príde...
..... snívať sa bude a k životu sa to určite zíde....
....všetko tu ešte len bude...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár