Bezhlavo letíš dole a každým kúskom poklesu sa viac a viac napĺňaš zúfalstvom, avšak príde ten spodný moment, kedy roztiažnosť gumy dosiahne maximum a ty poletíš naspäť...
Čím rýchlejšie a bolestivejšie si padal, tým vyššie potom stúpneš.
Nie, nepadáme až na dno. Lebo by sme sa mohli dolámať a už nikdy nevzlietnuť. Lebo by sme nemuseli dovidieť na slnko...
Všetci sme pripevnení na gumách vyšších mocností, ktoré nám nedovolia ochrnúť na dne života.
Sú to naši blízki a v neposlednom rade my...len otvoriť oči a uvedomiť si to...
Úvaha
Komentuj
9 komentov k blogu
1
schizofrenik
9. 6.júna 2008 01:25
čiže život nemôže byť ako jojo, lebo to keď raz spadne nemá sa ako dostať hore, kdež to guma sa vráti stále do pôvodného stavu
2
Tak mne jojo ešte asi ani raz poriadne nefungovalo, takže si radšej nechcem predstavovať, že by môj život mal byť ako jojo...a tá guma predsa len viacej vydrží a áno, je väčšia istota, že sa vráti späť...netvrdím, že úplne do pôvodného stavu...zase si nedovolím popierať fyziku, ale niečo približne z toho ostane
5
U niekoho to funguje skôr opačne... Najprv stúpanie a až potom pád...
6
(3) Konkretizuj! Argumentuj!
(5) Tak to sú tí, ktorí tu gumu vytiahnú, aby sme mohli skackať Vďaka im
(5) Tak to sú tí, ktorí tu gumu vytiahnú, aby sme mohli skackať Vďaka im
9
Možno nie každý to chce prijať, lebo je jednoduchšie padnúť na dno priepasti a zašiť sa tam niekde dolámaný a neschopný regenerácie
Napíš svoj komentár