Slnko ma šteklilo na nos a vtáčiky si veselo trilkovali. Skočila som do toho krásneho dňa, ustlala periny a prikryla ich obrovskou, saténovou, ružovou dekou. Ešte bosá a v pyžame som vybehla na ulicu, nemala som čas sa obliekať alebo obúvať. Bežala som dolu ulicou, moje ešte vtedy blonďaté vlásky mi padali do očí, takže som skoro zrazila uja Wolfa, ktorý sa vracal z nákupu so svojím ranným pivom. „Strýčku Wolfe, ná tak co, vy ešte žijete?“ Usmial sa na mňa, takto som ho zdravila každé ráno a on sa nikdy nehneval, aj keď mu tiahlo na sedemdesiatku.
Zabočila som doprava. Na zahrádke za jedným z domov už stál ujo Franci a okopával svoje milované zemiaky. Uja Francina som strašne obdivovala, bol to chlap na svojom mieste. Raz sa stavil s chlapami v krčme o desať korún, že zje dážďovku.Vyhral a mal moj neskonalý obdiv.
Zamával mi a ďalej pokračoval v okopávaní zemiakov.
Vybehla som hore do kopca až na most. Pozerala som do diaľky a čakala na svoj vlak.Zbadala som ho, tiahol sa ako každé ráno elegantne cez lúky a polia. Približoval sa ku mne a ja som pomaličky rozoznávala kabínku a potom aj strojvodcu. Videla som,že ma hľadá na tom moste. Keď ma konečne zbadal, trikrát zahúkal a ja som mu na to trikrát zavolala: Ahoj!Ahoj!Ahoj!
Nečakala som však na moste na vlak. Ten bol moj indikátor času. Vedela som,že keď vlak opustí stanicu neďaleko,tak sa pri kostole pod mostom zjaví moja babka, ktorá sa vracala z kravína. Bola som na ňu hrdá, nosila domov to najlepšie mlieko na svete a každú jednu kravu poznala po mene.
Pod mostom zoskočila zo svojej zelenej skladačky a na most vyšla pešo.Prišla až ku mne,usmiala sa na mňa svojím až príliš dokonalým úsmevom, nasadla naspať na bicykel a spustila sa dolu kopcom smerom domov.
Rozbehla som sa za ňou, smiala sa a bola šťastná. Po ceste sme ešte stretli ujcov Frencina a Wolfa, ktorí na mňa kričali: Pridaj!Pridaj! Bežala som vedľa mojej usmievájucej sa babky a bola tá najštastnejšia vnučka na svete.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
janulka3112
5. 9.sept. 2008 13:28
...pekne napísané
2
Krásne. Je dôležité nosiť si v srdiečku takéto pekné spomienky... Píšeš veľmi citlivo a pekne.
Napíš svoj komentár