Raz dávno som ležala na pláži.
Vlastne to nebola ani tak pláž skôr obyčajný bazén, ale vedela som si to predstaviť.
Ako neskrotné vlny obmývajú moje žiadúce chodidlá, do ucha mi niečo šepoce jemný vánok v sprivode so šumiacim azúrovým morom, a vlasy obíjmajú nekonečné dlhe lúče tej žiarivej guľe,ktorá môže svoju pravú krásu ukázať práve v tomto najkrajšom ročnom období.
Nič ma nedokáže vyrušiť, ani len prechod kamionu (Ktorý je mimochodom veľmi rušivý, no keďže som "mestské decko" na tento ruch som si zvykla, myslím že by som bez neho nevedela zaspať.)
A vlastne, keď si tak spomínam ono to nebol ani bazén, asi len široké ligotajúce sa jazera na konci malebnej dedinky,zvláštne vedela som si predstaviť bazén.
Aj keď voda nebola taká číra a okraje neboli ohraničené, a ani zdaleka tam nebolo 200 ľudí, nepredávali sa tam hodogy ani cola. No myslím že mi tam bolo iste lepšie ako v bazéne, aj keď by sa nezdalo.
O niečo neskôr som stála s priateľom na ulici, len tak sme sa rozprávali, bežné veci.
Vlastne to nebol priateľ, aby ste pochopili, iba kamarát.
No vedela som si predstaviť že by bol môj priateľ.
Viete čo chcel?
Chcel aby som si vedela predstaviť jeho situáciu a pochopila jej zámer.
Predcházal tomu dlhý rohovor, ale čo bolo podstatné?
-Odchádzam, na pomerne dlhý čas( teda to som si vedela predstaviť,že bude dlhý aj keď to nepovedal)
Už sa asi neuvidíme(aj to som si predstavila, keďže mi to vychádzalo z rozhovoru)
-Dúfam že si vieš predstaviť moju situáciu a chápeš ma.
A čo ja na to?
Prepáč, asi nemám dobrú predstavivosť , ty si si zvolil.
Dúfam že aspoň niekto pochopil zmysel.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
iduska
9. 6.júna 2007 21:53
jj...nie je predstavivost ako predstavivost
3
uhm si skus obcas precitat svoje blogy,fakt stare blogy ... takuto ta poznam
Napíš svoj komentár